Z úspešnej polepšovne je dnes úspešná univerzita

Jediná veterinárska univerzita na Slovensku tento rok oslavuje sedemdesiat rokov. V jej areáli sa v minulosti naprávali neposlušní mládežníci. Hoci polepšovňa vykazovala zmysluplné výsledky, veterina bola podľa komunistov dôležitejšia.

Univerzitná história sa začala písať v roku 1949, keď v máji povereník školstva Laco Novomeský prikázal kompetentným rozhodnúť, či by bolo lepšie almu mater veteriny založiť v Košiciach alebo v Bratislave. Univerzitu plánoval otvoriť ešte v daný rok, pretože chov hospodárskych zvierat bol vtedy v nákazovom stave a nutne potreboval kvalifikovaných pracovníkov. 

Prvá prednáška 

Nakoniec bola pre priestory univerzity vybraná stará cisárska polepšovňa v Košiciach. V zrýchlenom slede potom v septembri 30. 9. 1949 zorganizovali prijímacie pohovory a hneď 5. októbra sa mohlo začať s prvou prednáškou. Napriek slabému vybaveniu školy študentov hnalo vpred najmä ich nadšenie.

Za sedemdesiat rokov prešla univerzita mnohými zmenami. Od roku 1952 do roku 1969 dokonca nefungovala ako samostatná inštitúcia. Bola radená ako fakulta veterinárstva pod vysokou školou poľnohospodárstva v Nitre. 

O navrátenie samostatnosti univerzity sa usilovali funkcionári fakúlt, pracovníci štátnych veterinárnych správ, ale aj poslanci národného zhromaždenia. V decembri roku 1968 sa im to podarilo a Národné zhromaždenie jednomyseľne schválilo znovuzriadenie vysokej školy veteriny v Košiciach.

V poslednom období už univerzita patrí k najlepším na Slovensku. V rebríčkoch agentúry ARRA sa v oblasti poľnohospodárskych fakúlt umiestňuje na druhom mieste za Lesníckou fakultou Technickej univerzity vo Zvolene. A čo je ešte podstatnejšie – v roku 2016 prešla medzinárodnou evalváciou a akreditáciou ECOVE. Vďaka nej patrí v rámci oboru k najlepším univerzitám v Európe.

Univerzita za sedemdesiat rokov „vychovala“ vyše 8 500 absolventov, ktorí pracovali či pracujú aj na významných postoch vo farmácii, hygiene a predovšetkým vo veterine. Výučbu ponúka aj v angličtine, tú už úspešne absolvovalo vyše 500 študentov. 

Za žobranie, ale i znásilnenie

Areál, v ktorom univerzita sídli, má pritom bohatú históriu. Ešte v časoch Rakúska-Uhorska v roku 1902 tu vznikla polepšovňa, opäť unikát na slovenskom území. Podobné nápravné inštitúcie boli vtedy len na území dnešného Maďarska. 

Najčastejšie tu boli prevychovávaní mladí tuláci, ktorí žobrali a kradli, ale našli sa aj sexuálni delikventi. Polepšovňa niesla názov Komenského ústav a riadila sa výchovnými procesmi Jána Amosa Komenského, tie popísal v diele Obecná porada o náprave veci ľudských. 

Skorý ranný budíček, teoretická i praktická výučba remesiel boli na dennom poriadku. Od mládencov bola požadovaná maximálna disciplína, pracovitosť a vnímanie spravodlivosti. 

Tieto nariadenia viedli vtedy k nečakaným úspechom, ktoré prekvapili aj samotných vychovávateľov. Približne tretina chlapcov bola vďaka nim podmienečne prepustená a väčšina si následne našla v spoločnosti bežný remeselnícky život. Všeobecne sa tak zdvihlo ich životné postavenie. 

Vojna ničila ústav

V roku 1919 boli priestory ústavu vyplienené maďarskou červenou armádou. Po znovuzískaní kontroly nad územím sa polepšovňa  opäť otvorila. Maďarské útoky prišli opäť v roku 1938, preto bol ústav evakuovaný do Ružomberka a následne do Ilavy. Snahy o jeho znovuzrodenie po druhej svetovej vojne vyšli nazmar, pretože prednosť v priestoroch dostala veterinárska univerzita. 

Čo komplikuje výučbu študentom veteriny

Pavilón morfologických vied Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach nie je bezpečné používať. Jeho statiku dnes podporujú dodatočné kovové nosníky a drevené konštrukcie. Študentom tento stav komplikuje vyučovanie, pretože náhradné priestory sú malé a často slabo vybavené.

Vedenie univerzity momentálne rieši, ako bude postupovať pri poškodenej budove najväčšieho pavilónu v areáli. „Hlavným problémom je nestabilné štrkové podložie,“ povedal kvestor univerzity Róbert Schréter. To spôsobuje, že sa konštrukčné panely posúvajú a narušujú celú statiku budovy. Univerzita preto pravidelne robí statické posudky. Začala s nimi v roku 2015 a výučba je upravená podľa odporúčaní odborníkov. 

Posledné dva roky funguje budova v obmedzenom režime. Veľká časť univerzitnej a vedeckej práce sa preto musí presúvať do starých učební a laboratórií alebo do zmenšených priestorov v univerzitnej nemocnici. „Tieto presuny komplikujú výučbu, staré priestory nie sú dostatočne vybavené. Taktiež to zbytočne časovo zaťažuje študentov,“ vysvetlil Schréter. 

Rekonštrukcia alebo demolácia

Kvestor predostrel dve alternatívy budúceho postupu. Možná je rozsiahla rekonštrukcia s podporením základov budovy, avšak s väčšou pravdepodobnosťou budovu odstránia a postavia nový pavilón. „Zvolíme si ekonomicky výhodnejšiu možnosť. Súčasný stav je neudržateľný a cena opráv by mohla prevýšiť cenu novej budovy,“ dodal Schréter. 

Peniaze na stavbu chce univerzita žiadať na ministerstve školstva. Pokiaľ sa to nepodarí, do úvahy pripadá aj komerčný úver. Študenti by sa plne funkčného pavilónu mohli dočkať najneskôr v roku 2025, kedy sa univerzita podrobí ďalšej evalvácii a akreditácii, ktorá ju radí medzi najlepšie univerzity Európy vo svojom obore. 

Nechránená budova v chránenom areáli

Rektorát univerzity dostal k možnému odstraňovaniu pavilónu niekoľko skeptických názorov od verejnosti. Kancelárka rektorátu Ľudmila Kundríková však upozorňuje, že budova sa nachádza v chránenom areáli, do ktorého nie je možné bez súhlasu Krajského pamiatkového úradu v Košiciach zasahovať. Navyše študentská inštitúcia bojuje s nedostatkom učební. „My si nemôžeme dovoliť o tieto priestory prísť. Nesnažíme sa ich predať developerom. Bojujeme o každé miesto, každú poslucháreň a učebňu,“ argumentovala Kundríková. 

Samotná budova pritom nie je dedičstvom z čias prvej republiky. Jej stavba prebiehala od roku 1984, otvorili ju v roku 1993. Kvestor Schréter podozrieva vtedajších projektantov z nedôkladnej práce pri návrhu aj stavbe. „Nová budova by mala vizuál chránených objektov. Takto by sme sa zbavili nevkusnej stavby z osemdesiatych rokov,“ doplnil Schréter.

Univerzita nedávno rekonštruovala oplotenie areálu. Práce na ňom boli odobrené radcami Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Plot získal pôvodnú historickú podobu a teraz pôsobí udržiavane. Budovy za ním však zostali nedotknuté. Omietka na týchto historických pavilónoch pomaly opadáva, mreže na oknách hrdzavejú.

Unikátna nemocnica

Univerzita má jedinečnú nemocnicu v Košickom Medi-parku na Komenského ulici. Ako jediná na Slovensku vlastní špeciálne inkubátory určené pre malé zvieratá.

Študenti okrem nich využívajú aj laminárny box na výrobu liekov pre onkologických pacientov. Nemocnicu otvorili vo februári 2017. Vďaka nej sú teoretické vedomosti z prednáškových miestností dobre prepojené s praxou. Nápomocná je aj verejnosti v prípadoch, keď choré zviera potrebuje špeciálny operačný zákrok. Funguje non-stop. Priestory nemocnice taktiež slúžia pre výskumnú prácu študentov.  

(JV)