Začali sa prázdniny a s nimi táborový život

V piatok všetci školáci a študenti dostali vysvedčenie a tým sa skončilo ich desaťmesačné čakanie na prázdniny. Mnohí budú dva mesiace iba tak doma, u babičky, či pôjdu s rodičmi na dovolenku do zahraničia. Veľa je však takých, ktorí už po niekoľký raz absolvujú letný tábor.

Výber je veľmi bohatý. Denné tábory robí každá organizácia, ktorá ma niečo spoločné s deťmi. Organizujú ich dokonca aj základné školy. Viac špecializované organizácie a cestovné kancelárie pripravujú deťom týždňové alebo 10-dňové pobyty.

Kvôli cene iba týždeň

Týždenné tábory sa organizujú hlavne kvôli cene, lebo strava a ubytovanie sú drahé. „Do ceny tábora sa tiež zaratúva poistenie, materiál na program, náklady na lekára, vedúcich, výlety, niekedy aj vstupenky, doprava,“ hovorí skúsená vedúca tábora Renáta Vadasyová z košického Občianskeho združenia ADEVYK. 

Menšie a špecializované

Ak je v tábore viac ako 20 detí, sú vytvorené skupiny alebo oddiely. Deti si ich aj pomenúvajú, názvy si vymyslia alebo sú určené programom. „Naše združenie organizuje tábory zamerané na vedu a techniku. Centrá voľného času majú väčšinou tábory všeobecné, to znamená, že robia výlety aj šport, takisto niečo vyrábajú. Záleží na organizácii, ktorá tábor pripravuje,“ spresňuje Renáta. Vyberať je určite z čoho, deti sa môžu zúčastniť napríklad tenisového, prírodovedeckého, jazdeckého či literárneho tábora.

Denný program

Každý tábor musí mať vopred pripravený program, ktorý by mal obsahovať dopoludňajšiu a popoludňajšiu činnosť. Veľmi dôležitý je prvý deň, kedy sa deti zoznamujú a rozdelia do skupín. Taktiež musí byť presne stanovený čas na jedlo, po ktorom nasleduje odpočinok. „Po desiatej a olovrante 30 minút, po obede a večeri od jednej až dve hodiny,“ upozorňuje vedúca. 

„Ak je tábor mimo mesta, môže sa zorganizovať jedna veľká túra (do 10 km). V meste sa môžu robiť malé výlety dopoludnia alebo popoludní v parku a môže sa zorganizovať jeden celodenný výlet,“ dozvedeli sme sa. Renáta dodáva, že ak je vonku viac ako 28 stupňov, nesmú sa deti hrať hry ani nič podobné, činnosť môže byť až po 15. hodine. Na všetky pravidlá musí myslieť hlavný vedúci tábora a priebežne to musí meniť a prispôsobovať situácii. 

Školený personál

V táboroch by mali byť vedúci, ktorí musia absolvovať školenie hlavným vedúcim. Ten ich informuje, ako pracovať s deťmi a ako sa dajú rôzne situácie riešiť. Renáta hovorí, že hlavným vedúcim môže byť iba človek, ktorý má za sebou minimálne 5 táborov rôzneho charakteru. Vedúci oddielu musia mať minimálne 18 rokov a majú povinnosť absolvovať školenie. „V táboroch sú aj inštruktori, ktorí sú iba pomocníkmi.“

Naje sa každý

Každý vie, že v prírode a v kolektíve dobre chutí. Mnoho detí však trpí rozličnými chorobami, pri ktorých musia držať diéty. Ale aj celiatici či diabetici si chcú užiť detský tábor. Ako hovorí Renáta, je potešujúce, že v súčasnosti nie je problém zabezpečiť stravu pre deti s diétou, ale aj napríklad pre vegetariánov. 

Poriadok a elektronika

Mnoho detí má problém s udržiavaním poriadku. Aj na to je detský tábor dobrý. „Izby v tábore sa bodujú. Je to vynikajúci motivačný prvok. Ešte sa nám nestalo, aby to deti nemali rady, pretože na konci tábora sú odmenené,“ hovorí vedúca. Čo ju však trochu mrzí, je to, že v tábore sú dovolené elektronické prístroje. „Mobily a tablety by sa však pri rôznych činnostiach nemali používať. Ale ak ich rodičia svojim deťom dovolia…“

Z táborov majú väčší strach rodičia

Niektoré deti majú problém odpútať sa od rodičov. Iným zasa príde niekedy ľúto za mamkou či ockom. Sú aj pre ne vhodné viacdňové tábory? 

„Rodič by mal zvážiť, aký tábor je pre jeho potomka vhodný,“ hovorí Lucia Klasová, detská psychologička z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Karpatskej ulici v Košiciach a spresňuje, že záleží aj od konkrétneho dieťaťa. „Podľa môjho názoru by si dieťa mohlo najprv vyskúšať prímestský tábor a až o rok pobytový. Denné tábory zvládnu aj štvorročné deti. Niekedy pomôže, ak je dieťa v tábore s blízkou osobou – kamarátom, súrodencom alebo niekým z rodiny.“

Podľa psychologičky sú tábory pre deti cennou skúsenosťou, kde sa učia nadväzovať vzťahy s rovesníkmi, samy riešiť problémy, odpútať sa od rodičov a podobne. „Niekedy tábor nie je ani tak náročný pre deti, ako pre samotných rodičov, ktorí majú väčší strach, čo sa ich deťom môže voľačo stať, ako budú zvládať odlúčenie… Určite by rodič nemal prehnane kontrolovať dieťa, neustále mu volať a byť precitlivený v rozhovore. Rodič týmto správaním uisťuje seba, ale nie dieťa, ktorému takéto správanie rodiča nepomáha.“

Tri týždne plné zábavy a kamarátov

Borda, Šugov, Bokšov, Stará voda, Zlatá Idka… Pionierske košele a šatky. K tomu tri týždne zábavy v táboroch, kde sa stretlo v nejednom prípade aj viac ako 300 detí. Zažili sme ich mnohí.

Organizovalo ich Revolučné odborové hnutie a mal ich vari každý väčší podnik v meste. Za 21 dní rodič buď neplatil nič, alebo symbolický poplatok 45 Kčs. Asi jediným vyškoleným človekom bol hlavný vedúci, oddielových robili väčšinou chlapci a dievčatá, ktorí o túto prácu mali záujem a radi pracovali s deťmi. Nikto sa nezamýšľal nad heslami, ani nad vlajkami. Museli tam byť, doba bola táka. Vznikali však dlhotrvajúce priateľstvá, ale aj lásky na celý život. 

Táborový život mal svoje presné pravidlá, ale odpočívalo sa iba po obede. Celé dni, ale aj večery boli nabité rôznymi akciami, kde nechýbali diskotéky, táborák, premietanie filmov, olympiáda, celodenné výlety, karneval, ale aj rôzne súťaže. Nezabudnuteľné boli nočné orientačné hry, partizánske ohníky, večer, keď vedúci bavili tábor, ale tiež polnočné návštevy chatiek kamarátov či kamarátok. 

V tomto skvelom prostredí sa o brušká starali väčšinou tety kuchárky z blízkej dediny. Varili tak ako doma pre svoje vnúčatá. Každý jedol toľko, koľko mu chutilo a dupľa bola samozrejmosťou. Že sme veľakrát zmokli, nachytali kliešte a občas si niekto zlomil ruku alebo nohu? Nevadí! Do táborov sme sa vracali radi každý rok… Kto si ho raz zamiloval, nedal naň dopustiť.

(JV)
Foto: Shutterstock