Začínala s troma oddeleniami. Dnes má deväť fakúlt a tisíce študentov

Technická univerzita v Košiciach má 65 rokov. Jej korene siahajú do dávnych čias druhej polovice 18. storočia, kedy bola v Banskej Štiavnici v roku 1762 založená slávna Banícka akadémia. Ako prvú svojho druhu na svete ju zriadila panovníčka Mária Terézia.

Zánik akadémie spôsobili štátoprávne zmeny po 1. svetovej vojne. Vznikom Československa v roku 1918 zanikli vysokoškolské inštitúcie pôsobiace na území dnešného Slovenska. Banícka a lesnícka vysoká škola sa z Banskej Štiavnice presťahovala do Sopronu. 

Dlhoročná snaha o zriadenie prvej technickej vysokej školy na Slovensku trvala dvadsať rokov. Až 25. júna 1937 bola prijatým zákonom zriadená Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika v Košiciach. V prvej etape mala škola tri oddelenia: inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho, a zememeračského inžinierstva.

V roku 1938 bol jej prvým rektorom profesor Juraj Hronec. Sídlila na rohu Kováčskej a Premonštrátskej ulice tam, kde je teraz Právnická fakulta UPJŠ. „Predvojnové udalosti po Viedenskej arbitráži však školu presťahovali najskôr do Prešova, potom do Martina, až nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ dnešnej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave,“ hovorí terajší rektor Technickej univerzity Stanislav Kmeť.

Tri fakulty

K skutočnému vzniku Vysokej školy technickej v Košiciach došlo na základe nariadenia vlády z 8. júla 1952. „Zakladajúce fakulty tvorili Fakulta ťažkého strojárenstva, Banícka fakulta, ktorá bola vyčlenená zo Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Hutnícka fakulta,“ spresňuje rektor. Dodáva, že v roku 1969 pribudla Elektrotechnická fakulta a v roku 1977 Stavebná fakulta. 

Aj ekonómia a umenie 

„V roku 1991 sa škola premenovala na Technickú univerzitu. O rok neskôr bola v Prešove zriadená Fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku 1996 pretransformovala na dnešnú Fakultu výrobných technológií. V roku 1992 bola zriadená aj Ekonomická fakulta, čím univerzita opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku 1998, keď bola založená Fakulta úžitkových umení. Po 1. februári 2005 bola zriadená Letecká fakulta,“ uviedol rektor.

Technická univerzita v Košiciach má v súčasnosti deväť fakúlt a približne 9 000 študentov, z toho takmer desať percent zo zahraničia. Medzinárodné hodnotenia Technickej univerzity v Košiciach ju pravidelne radia medzi popredné výskumné univerzity na Slovensku a medzi najdôležitejšie v niektorých disciplínach.

Na TU pracoval desaťročia, skončil pri histórii

Dnes 68-ročný Juraj Halász  (na snímke) pracoval na Technickej univerzite bez prestávky 45 rokov.

Začínal v roku 1971 ako asistent. Po roku 2002 bol výskumný pracovník na Strojníckej fakulte a potom až do decembra minulého roku robil referenta vyraďovania a likvidácie majetku na rektoráte. 

Práca na vysokej škole bola pre neho veľmi pozitívna skúsenosť. „Zoznámil som sa s technickým vybavením školy a videl som ten prudký vývoj v elektrotechnike, výpočtovej či meracej technike. Vtedy boli analógové počítače, ktoré dnešní študenti ani nepoznajú.“

Počas rokov sa samozrejme menilo aj vedenie školy. Halász veľmi rád spomína na dvoch rektorov. „Vyzdvihnúť musím profesora Františka Zábranského, ktorý mal veľmi ľudský prístup nielen k zamestnancom ale aj k študentom. Bol prvým porevolučným rektorom. Tiež by som spomenul profesora Juraja Sinaya, ktorý bol mojím kolegom na katedre. Keď som nastúpil, tak bol študentom našej katedry. Mali sme veľmi dobré priateľské vzťahy.“

Politické zmeny 

Na vysokej škole prežil Juraj Halász aj zmeny režimov. „Po roku 1968 nás stále kádrovali. Nežná revolúcia v roku 1989 však mala hladký priebeh. Na škole pôsobilo Občianske fórum a hlavne študenti sa ozývali a mali aj námietky proti pedagógom.“

Nad otázkou, či by sa opäť vrátil na školu, ak by sa mal teraz rozhodnúť, trochu uvažuje… „Keby som mohol ešte raz začať, určite by som nešiel ani na elektrotechnickú priemyslovku. Mňa skôr zaujímala história a popri práci som sa jej venoval a venujem sa jej doteraz. Teším sa zo svojich kníh, ktoré som už vydal, ako napr. Sprievodca po košických kostoloch, Zabudnutí Košičania a podobne.“

Hlavná budova bola najväčšia v kraji  

Areál Technickej univerzity sa nachádza v severnej časti mesta, v Parku Komenského, ktorý je ohraničený Ulicou Boženy Němcovej, Letnou, Komenského a Watsonovou ulicou. Pozostáva z veľkého množstva budov určených pre účely výučby, vedy a výskumu. 

Najstaršie objekty vznikli ešte koncom 19. storočia pre potreby Hospodárskej akadémie. O čosi novšie sú budovy z roku 1938, ktoré poslúžili priemyselno-poľnohospodársko-technickej Výstave východu ČSR (Deliusov pavilón).

V 50. rokoch boli vybudované v severnej časti viaceré budovy, ktoré dodnes poskytujú najmä internátne priestory. Najväčšou a najdominantnejšou budovou je tzv. Hlavná budova na rohu Letnej ulice a Ulice Boženy Němcovej, ktorá bola postavená v rokoch 1964 až 1972.

Obežný výťah 

Podľa informácií košického „potulkára“ Milana Kolcuna, v hlavnej budove Technickej univerzity na Letnej ulici od roku 1972 funguje výťah zvaný paternoster. Je to stále sa pohybujúci obežný výťah. V tom čase bol postavený v najväčšej budove vo vtedajšom Východoslovenskom kraji. V Košiciach funguje už len jeden, ktorý je v administratívnej budove U.S. Steel. 

Najnovšie projekty

Medzi najnovšie objekty patria Združené posluchárne postavené na prelome 80. a 90. rokov a susedná Univerzitná knižnica a Centrum vedecko-technických informácií postavené v rokoch 2004 až 2008. Neďaleko od nej sa nachádza budova Technicomu, ktorá bola odovzdaná 1. októbra 2017.

Významní absolventi

• Martin Pitorák, viceprezident U.S. Steel 
• Martin Džbor, riaditeľ T-Systems 
• Milan Fiľo, generálny riaditeľ SCP Ružomberok 
• Ján Figeľ, splnomocnenec Európskej komisie 
• Martin Kohút, prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja 
• Ivan Hruška, generálny riaditeľ Global Logic 
• Pavol Mirossay, riaditeľ IT Valley Košice.