Zlyhali jednotlivci, nie my všetci, hovoria o sudcoch z Kočnerovej Threemy šéfovia košických súdov. Problém podľa nich nie je len v justícii

Komunikácia Mariána Kočnera, obžalovaného z vraždy novinára Jána Kuciaka a ďalších trestných činov, cez aplikáciu Threema má zničujúce dopady na dôveru verejnosti v nezávislé a spravodlivé rozhodovanie súdov. Uvedomujú si to aj predsedovia košických súdov, ktorých o vyjadrenie požiadal denník KOŠICE:DNES.

Z Threemy vyplývajú vážne podozrenia z ovplyvňovania a podplácania bratislavských sudcov. Vyšetruje ich špeciálny policajný tím, ktorý im zadržal mobily, štyria majú tiež dočasne pozastavený alebo prerušený výkon funkcie, o ďalších bude rozhodovať Súdna rada koncom mesiaca.

Predseda Okresného súdu Košice I Radoslav Lacko hovorí, že informácie o prepojeniach Kočnera na viacerých sudcov vníma „s veľkým znepokojením a rozčarovaním“. Podľa neho sú však negatívne javy v justícii následkom mnohých protiprávnych konaní, ktoré sa udiali mimo nej, a preto potrebná očista justície nemá byť v tomto procese jediná. Na mysli má zrejme najmä políciu, ktorá nedostatočne vyšetrovala Kočnerovu ekonomickú trestnú činnosť. 

„Žiaľ, niektorí naši kolegovia zrejme neobstáli v skúške morálnej integrity. Rád by som však upozornil na to, aby sme v rámci procesu očisty nekonali unáhlene, nerozvážne, pod vplyvom negatívnych emócií. Bolo by nesmiernou chybou, ak by sa udiali nové krivdy, ktorých dôsledky by sme naprávali len veľmi ťažko. Chápem pobúrenie verejnosti, ale na tejto vlne kritiky justície nemôžeme dopustiť dehonestáciu práce tých mojich kolegov, ktorí si dennodenne robia svoju robotu čestne a poctivo,“ hovorí Lacko.

Zlá atmosféra   

Opisuje, že prípad Kočner má dopad aj na sudcov jeho súdu. Hovorí, že v poslednom období sa stali terčom slovných aj písomných útokov občanov. „V takejto atmosfére sa veľmi ťažko pracuje a hlavne rozhoduje,“ dodáva šéf súdu.

O znepokojení z informácií, ktoré naznačujú protiprávne konanie niektorých sudcov, hovorí aj predseda Okresného súdu Košice II Adrián Pažúr. „Prípadné individuálne zlyhanie jednotlivcov však neznamená kolektívnu zodpovednosť sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú zodpovedne, poctivo a profesionálne,“ povedal.

Podľa šéfa Krajského súdu v Košiciach Imricha Volkaia je problém potrebné vnímať ako morálne zlyhania jednotlivcov. „Uvedomujem si závažnosť podozrení a ich vplyv na vnímanie justície v očiach verejnosti,“ tvrdí s tým, že správy z medií vníma s „hlbokým znepokojením“.

Volkai: Nemôžu za to len sudcovia 

Rovnako vidí príčinu problému aj mimo sudcov. Vraví, že zverejnené informácie ukazujú aj to, „v akej miere negatívne vnímanie justície spôsobujú nekalé a pochybné postupy sporových strán, ich právnych zástupcov, či iných záujmových skupín bez akéhokoľvek vedomia či pričinenia sudcu“.

Volkai s Pažúrom sa zhodujú v tom, že prípady sudcov s väzbami na Kočnera treba riešiť v súlade so zákonnou úpravou o disciplinárnom a trestnom stíhaní sudcov. Lacko k tomu všeobecne dopĺňa, že je potrebné zaviesť aj účinnejší systém kontroly pravidiel a účinný mechanizmu sankcií za ich porušenie.

Podľa neho však samotné legislatívne zmeny nestačia, nevyhnutné je sudcov vychovávať a školiť v oblasti profesijnej etiky. „Súbežne je nutné vytvoriť aj systém, kto a ako bude posudzovať prípady neetického správania sudcov, ktoré ešte nedosahujú stupeň protiprávneho konania, avšak na verejnosti môže vyvolávať negatívne reakcie,“ dodáva Lacko.

Novelu nepredložia  

V reakcii na prípady sudcov, ktorí sa ocitli v Kočnerovej komunikácii, ministerstvo spravodlivosti narýchlo pripravilo novelu zákona o sudcoch. Jej základom je, že ak šéf rezortu alebo predseda Najvyššieho súdu podá trestné oznámenie na konkrétneho sudcu, Súdnu radu môže zároveň požiadať o pozastavenie výkonu jeho funkcie. 

Volkai k tomu vraví, že vníma ako „chybu zákonodarcu“, že tieto zmeny neboli prijaté doposiaľ a sú navrhované až v súčasnej situácii. Ministerstvo už oznámilo, že keďže koaličné strany sa nezhodli na návrhu novely, do parlamentu ho nepredloží.

Odmietanie paušalizovania sudcov na základe prípadov z Kočnerovej Threemy, na ktorom sa zhodujú Volkai, Pažúr aj Lacko, obsahovalo septembrové vyhlásenie Združenia sudcov Slovenska (ZSS). Prezidentom stavovskej sudcovskej organizácie je dlhoročný sudca Krajského súdu v Košiciach Juraj Sopoliga a sudcovia z Košíc tvoria podstatnú časť jej členskej základne.

Obrana Jankovskej 

Vyhlásenie tiež kritizuje výzvy opozičných poslancov na odchod bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorá podľa intenzívnej komunikácie s Kočnerom pre neho za úplatky vybavovala súdne rozhodnutia, z funkcie sudcu s tým, že ide o „vzorové protiústavne konanie“. ZSS tiež vyčíta polícii, že informovalo o vyšetrovacích úkonoch voči sudcom.  

Ďalšie stanovisko združenia z októbra, ktoré prijalo hlavné zhromaždenie ako jeho najvyšší orgán, konštatuje, že v justícii tak ako v ostatných profesiách nie je možné vylúčiť ojedinelé zlyhania, čo však neodôvodňuje zavedenie kolektívnej viny sudcovského zboru. 
„V tomto vyhlásení sme zdôraznili aj podstatnú skutočnosť, že pre stavovskú organizáciu je neprípustné, aby sa ktorýkoľvek sudca vyhol zodpovednosti za preukázateľné porušenie etických pravidiel alebo protiprávne konanie,“ hovorí Sopoliga. Podľa neho súčasná situácia odhalila „nedostatok legislatívnej úpravy“, ktorá umožňuje dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu len pri jeho disciplinárnom alebo trestnom stíhaní.

ZOJ: Súdiť nemajú   

Na Kočnerovu Threemu zareagovalo aj iné sudcovské združenie, organizácia Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorú pred desiatimi rokmi založili sudcovia kritizujúci praktiky Štefana Harabina. Sudcov podozrivých „z prepojenia na mafiánske prostredie“ vyzvali, aby v záujme zachovania rešpektu v súdnu moc sami požiadali o prerušenie výkonu funkcie, „pretože je vážne spochybnená ich morálka, česť a osobná integrita, ktoré sú základnými predpokladmi na výkon sudcovskej funkcie“. 

K výzve z konca októbra sa doteraz pripojilo 187 sudcov z celého Slovenska. Z Košíc len jediný – sudkyňa Lucia Petríková z Okresného súdu Košice I. 

Po týždňoch mlčania sa však ozvala Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach. Mimoriadne zasadala posledný októbrový deň. Samosprávne orgány viacerých iných súdov verejne reagovali na aktuálnu situáciu skôr.

Rada košického súdu prevzala do svojho stanoviska viaceré časti vyhlásenia ZSS, ako o neprípustnosti kolektívnej viny, či o tom, že vyvodenie zodpovednosti voči podozrivým sudcom nesmie sprevádzať zasahovanie do nezávislosti súdnej moci. Aj keď uisťuje, že nielen občianskej verejnosti, ale aj sudcom Krajského súdu v Košiciach záleží na zabezpečení dôveryhodnosti justície, na „Kočnerových“ sudcov neapeluje, aby do skončenia vyšetrovania dobrovoľne prestali súdiť.  

Pažúr má problém pre Unipharmu. Bráni sa aj rozhodnutím Ústavného súdu

Rozhodnutia o nárokoch firmy M. Kočnera bude A. Pažúr vysvetľovať komisii.

Adrián Pažúr, ktorý je od roku 2011 predsedom Okresného súdu Košice II, sa tiež nepriamo figuruje v komunikácii Mariána Kočnera. Podnikateľ si o ňom písal najmä so svojou volavkou Alenou Zsuzsovou, keď rozoberali súdny spor s lekárnickou firmou Unipharma.

Prvý o tom, že sa Pažúr objavil v Threeme, informoval portál aktuality.sk. Jeho redaktor Ján Kuciak v roku 2017 písal, že spoločnosť IIDH, ktorú riadil Kočner, žaluje Unipharmu o náhradu škody 45 miliónov eur za to, že odstúpila od zámeny nehnuteľností na Donovaloch. 

Kuciakov článok sa venoval aj tomu, ako Kočner právnou kľučkou presunul pojednávania na Okresný súd Košice II, kde o žalobe rozhodoval Pažúr. Ten v roku 2016 neodkladným opatrením zablokoval majetok Unipharmy aj jej dcérskej spoločnosti. IIDH tiež oslobodil od súdnych poplatkov. Košický súd odmietal Kuciakovi sprístupniť svoje rozhodnutia.  

V auguste 2018, teda po vražde Kuciaka, sudca A. Pažúr žalobu voči Unipharme zamietol. Zrušil aj blokovanie majetku dcéry Pharmaeduca. Majetok materskej firmy uvoľnil už skôr. „Dva roky hral na moju stranu, potom ma odj…l,“ mal o tom napísať Kočner v Threeme aj podnikateľovi Mariánovi Sisákovi. Zsuzsová sa zase nahnevaného Kočnera snažila upokojiť, tým že „zaplatí inému človeku“. 

Pažúr tvrdí, že Kočnera nepozná, nikdy s ním nekomunikoval a stretol ho len na pojednávaní. Vraví, že nikdy v žiadnej veci nerozhodoval „podľa dohody“. Z toho, že žalobu zamietol, podľa neho vyplýva, že nemohol byť Kočnerom ovplyvňovaný.

„Vzájomnú komunikáciu osôb, ktoré nepoznám, som nemohol a nemôžem nijakým spôsobom ovplyvniť,“ povedal. Upozorňuje, že jeho verdikty potvrdili aj odvolací súd a preskúmal tiež Ústavný súd, ktorý v novembri 2017 sťažnosť Unipharmy zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

„Postup prvostupňového aj odvolacieho súdu bol podrobený prieskumu ústavnosti a zákonnosti, Ústavný súd v predmetnom konaní potvrdil vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia okresného aj krajského súdu,“ uviedol Pažúr.  

Prípad však bude musieť vysvetľovať vo štvrtok špeciálnej komisii, ktorú zriadila Súdna rada . Potvrdil to jej predseda Dušan Čimo. Pažúr povedal, že sa pred komisiu do Bratislavy dostaví.