Župa ohlásila nové pravidlá nákupov. Bude ďalej skrývať väčšinu zákaziek?

Košický samosprávny kraj (KSK) oznámil, že zavedie nové pravidlá a postupy pri výbere dodávateľov. Obsahovať ich bude nová smernica o verejnom obstarávaní.

Minulý týždeň župa informovala, že norma je „krátko pred uverejnením“. Smernica bude platiť nielen pre Úrad KSK, ale aj pre všetky organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. 

„Dbáme, aby sa zabránilo nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. Cieľom je, aby verejné obstarávania nielen v rámci úradu, ale všetkých organizácií KSK, prebiehali transparentne,“ povedala Anna Činčárová, hovorkyňa župana Rastislava Trnku (nezávislý). 

Kraj tvrdí, že si v priebehu minulého roka dal urobiť niekoľko auditov, vrátane auditu verejného obstarávania či protikorupčného auditu, a odporúčania z nich zapracoval do vnútornej smernice. Okrem toho ju zosúladil s platnou legislatívou.  

Košická župa má internú smernicu, podľa ktorej vyberá dodávateľov tovarov, služieb a prác aj teraz. Bola prijatá začiatkom roka 2017 ešte za župana Zdenka Trebuľu (Smer-SD). Trnka v nej s platnosťou od apríla 2018 urobil jednu zásadnú zmenu. 

Výzvy z webu stiahli

Pri zákazkách s takzvanou nízkou hodnotou v nej zrušil povinnosť Úradu KSK zverejniť na svojom webe výzvu na predkladanie cenových ponúk. Hľadať dodávateľa pri nich stačí prieskumom trhu, teda oslovením troch uchádzačov. 

Hodnota zákaziek označovaných ako „nízke“ pritom neustále rastie a tvoria podstatnú časť nákupov samospráv. Posledná novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú presadil Úrad pre verejné obstarávanie (UVO), zvýšila horné limity z 50-tisíc na 70– tisíc eur bez DPH pri tovaroch a službách a zo 150-tisíc na 180-tisíc eur pri stavbách. Ešte začiatkom roka 2016 platili pritom limity na úrovni 20-tisíc (tovary a služby) a 30-tisíc eur (stavebné práce). 

Prax oslovovania len troch uchádzačov, ktorých subjektívne vyberá zamestnanec KSK, opakovane kritizuje hlavný kontrolór samosprávneho kraja Ľubomír Hudák.

Naposledy znovuzavedenie povinnosti zverejňovať výzvy na webe žiadal vo výsledkoch kontroly úradu župy, ktorá skončila koncom decembra. 

Kontrolór o nediskriminácii 

„Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou treba dodržiavať princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov umožnením účasti čo najväčšiemu počtu uchádzačov,“ napísal v dokumente kontrolór.  

Na riziká presunu stále väčšieho množstva zákaziek samospráv do režimu, v ktorom sa nemusí reálne a oficiálne súťažiť, viackrát upozornil Transparency International Slovensko (TIS). K novele UVO, ktorá od januára posunula limity pre nízke zákazky, spísala organizácia hromadnú pripomienku. 

V blogu z mája 2018 riaditeľ TIS Gabriel Šípoš varuje pred hrozbou predražených, dohodnutých a verejne ťažko kontrolovateľných zákaziek. „Novelou prídu občania o automatické informácie o podmienkach, priebehu, ponukách uchádzačov či dôvodoch na vylučovanie. To sú väčšinou základné indície, či bola súťaž férová. Prečo ich naďalej nežiadať zverejňovať? Prečo naďalej nevyhlasovať tieto zákazky vo vestníku, kde si ich firmy ľahko nájdu,“ uviedol. 

TIS: Zadobre so zadávateľom

Transparency pritom predpokladá, že samosprávy budú oznámenia o vyhlásení týchto zákaziek ďalej zverejňovať aspoň na svojom webe, aj keď podľa zákona musia zverejniť až zmluvu s úspešným uchádzačom. Dokladá aj analýzu, že ak súťaží len obmedzený počet firiem, nákupy sú drahšie. 

„Zvýšenie limitov vlastne zabraňuje fi rmám jednoducho sa dozvedieť o  novej príležitosti. Musia byť zadobre so zadávateľom, aby ich oslovil, prípadne musia sledovať tisícky webstránok úradov, či sa niečo náhodou nevypíše,“ napísal Šípoš.  Práve Transparency vykonala jeden z auditov KSK, ktorý sa podľa župy prejavil v obsahu smernice. Správu z neho organizácia práve dokončuje, zverejniť by ju mala v marci.  Michal Piško z TIS hovorí, že obsahovať bude desiatky opatrení na zvýšenie transparentnosti, dôveryhodnosti a efektívnosti procesu v pätnástich oblastiach. 

Samostatné riešenie

Obstarávaniam sa ale audit nevenoval. „Táto oblasť nebola zaradená do predmetu zákazky a KSK nás informoval, že nastavenie procesov v nej si bude riešiť samostatne. Toto rozhodnutie sme zapojením do súťaže rešpektovali,“ povedal Piško. Dodal, že prax zverejňovania výziev aj k menším zákazkám patrí dlhodobo medzi odporúčania TIS.

Na otázku, ako a ktoré audity teda riešili problematiku vyhlasovania zákaziek s nízku hodnotou, župa odpísala, že na to odpovedia po zverejnení novej smernice.

KSK tvrdí, že povinnosť zverejňovať výzvy na predkladanie ponúk v minulosti vôbec neviedla k lacnejším nákupom a transparentnosť verejných obstarávaní to zaručovalo iba „formálne a v minimálnej miere“. Naopak, jej zrušenie za Trnku malo podľa župy „sfunkčniť, zrýchliť a zefektívniť proces obstarávaní a znížiť verejné výdavky“.

Zákonné princípy  Kraj zopakoval aj stanovisko, že nezverejňovanie výziev na predkladanie cenových ponúk pri nízkych zákazkách nie je v rozpore so zákonom a zákon takúto povinnosť neukladá. Hlavný kontrolór Ľ. Hudák na to v minulosti reagoval, že v zákone o verejnom obstarávaní sú ustanovené zákonné princípy transparentnosti, hospodárnosti a zvyšovania konkurencie a hospodárskej súťaže, k čomu pomáha práve to, keď sa o zákazke dozvie ľahko čo najviac firiem. 

Zverejňovaním nemôžete nič pokaziť

Keď v roku 2017 odbor verejného obstarávania Úradu Košického samosprávneho kraja (KSK) spracoval smernicu s povinnosťou zverejňovať pred ich zadaním aj tzv. nízke zákazky, bol jeho vedúcim Peter Nemec.

Dnes hovorí, že pokyn takto postupovať vydal už pred platnosťou tejto smernice, a to od apríla 2016. Dôvodom bolo, že aj vtedy došlo k výraznému posunutiu limitov pre tieto zákazky, ktoré tým vypadli zo súťažného režimu dovtedy podlimitných zákaziek zverejňovaných vo vestníku. „Nové limity predstavovali značný nárast objemu finančných prostriedkov. Preto bolo podľa môjho názoru prirodzené, aby sa výzvy na tieto zákazky zverejňovali na webe KSK s cieľom osloviť čo najširší počet záujemcov a zvýšiť transparentnosť,“ vraví Nemec.

Podľa neho platí, že ak sa medzi sebou „bije“ viac uchádzačov o zákazku, vytvára to predpoklady na dobrú cenu pre zadávateľa. Podľa neho súčasné limity (70-tisíc tovary a služby a 180-tisíc stavebné práce) sú už „príliš veľké peniaze“ na to, aby sa obstarávalo iba formou troch oslovených uchádzačov.

„Hlavne tým nič nemôžete pokaziť… Ak nemám záujem na výsledku obstarávania týkajúci sa konkrétnej fi rmy, ale záujmom je vytvoriť súťaž, ktorá vytvorí predpoklad na to, aby som dostal najlepšiu ponuku, tak zverejňovanie výziev je jedným z prostriedkov, ako to dosiahnuť,“ povedal Nemec.  

Záväznosť ohlásenej novej smernice samosprávneho kraja aj pre organizácie, ktorých je zriaďovateľom, vidí P. Nemec problematicky. Myslí si, že z právneho hľadiska nie je možné, aby sa interný akt jednej organizácie automaticky vzťahoval na inú, samostatnú organizáciu. „Smernica ukladá povinnosti zamestnancom toho zamestnávateľa, ktorý ju prijal. Ťažko by ste vynucovali jej plnenie inými osobami – zamestnancami organizácií,“ dodáva.