Letná škola v Košiciach priblíži spracovanie dát z laserového skenovania krajiny

Letná škola zameraná na mapovanie a modelovanie dynamiky krajiny vo vysokom priestorovom rozlíšení sa koná tento týždeň na pôde Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) v Košiciach.

Jej hlavnou náplňou je získanie zručností v zbere a spracovaní dát získaných leteckým laserovým skenovaním (lidar). Táto technológia diaľkového prieskumu Zeme umožňuje zachytiť a modelovať javy a zmeny v krajine vo vysokom priestorovom rozlíšení na úrovni niekoľkých centimetrov.

Letnú školu od pondelka do štvrtka (18. 7.) absolvujú tri desiatky účastníkov zo Slovenska a Česka – doktorandi, študenti, odborní asistenti, ale aj zástupcovia firiem a inštitúcií pôsobiacich v oblasti diaľkového prieskumu Zeme a spracovania digitálnych geografických dát. Informovala o tom hovorkyňa UPJŠ Linda Babušík Adamčíková.

Mimoriadnou skúsenosťou účastníkov letnej školy bude v utorok (16. 7.) na poľnom letisku v Mirkovciach v okrese Prešov ukážka letu bezpilotnou helikoptérou Scout B1-100 a zber dát lidarovým systémom Riegl VUX-1, ktorý univerzita nadobudla v rámci budovania Univerzitného vedeckého parku Technicom. Dáta získané týmto leteckým systémom sa účastníci naučia spracovať a porovnajú ich s inými dátami, napríklad 3D modelmi z fotogrametrických snímok.

„V rámci podujatia chceme demonštrovať náš bezpilotný letecký systém. Zameranie letnej školy je na spracovanie dát z laserového skenovania, ktorým sa podrobne mapuje celé Slovensko, čo zabezpečuje Geodetický a kartografický ústav Bratislava. Ide o špičkové technológie, s ktorými v SR pracuje len niekoľko univerzitných pracovísk,“ uviedol prodekan pre vonkajšie vzťahy PF UPJŠ Michal Gallay.

Výučba geografie a geoinformatiky na UPJŠ sa zameriava práve na laserové skenovanie – pozemné aj letecké. Význam lidarových dát pre Slovensko rastie, pretože v rokoch 2018 – 2021 sa realizuje celoplošné snímanie krajiny lidarom, ktoré koordinuje Geodetický a kartografický ústav Bratislava. Vďaka podrobným dátam budú môcť štátne, samosprávne i komerčné inštitúcie presnejšie odhadovať riziko záplav, zosuvov, vypočítať fotovoltický potenciál miest či celoplošne určiť výšku stromov a inej vegetácie a stanoviť tak množstvo biomasy v krajine.