Neprispôsobivých susedov bude možné pokutovať
Od začiatku februára začína na Slovensku platiť novela bytového zákona. Vlastníkom bytov umožní dôraznejšie sa vysporiadať so susedmi, ktorí si nerobia ťažkú hlavu s pravidlami spolunažívania v jednom bytovom dome.
Nástrojom, ktorý sa má stať bičom na susedov, ktorí napríklad fajčia v spoločných priestoroch, nedodržiavajú nočný pokoj, alebo si nepoupratujú po svojich domácich miláčikoch, má byť domový poriadok. Schváliť ho musí nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v dome a podľa Združenia pre lepšiu správu bytových domov sa stane právne záväzným dokumentom vrátane sankcií za jeho porušovanie.
[ad][/ad]Preventívny charakter
„Účelom zavedenia sankcií do domového poriadku je zlepšiť kvalitu bývania v bytových domoch prostredníctvom dobrého susedského spolunažívania podporeného dodržiavaním spoločných pravidiel,“ tvrdí predseda združenia Marek Perdík.
Podľa jeho slov zákon neurčuje výšku sankcií. Vlastníci si ju môžu určiť sami, ale nemalo by ísť o neprimerané pokuty. „Naše združenie odporúča prijať nižšie, ktoré by boli porovnateľné so sankciami udeľovanými napríklad mestskou samosprávou. Pri ich určení treba myslieť aj na to, že by mali plniť preventívny charakter a v prípade ich udelenia musia motivovať ich adresáta k tomu, aby už domový poriadok neporušoval. Okrem toho nemusia mať len finančný charakter, môže ísť aj o práce alebo verejné ospravedlnenie,“ hovorí M. Perdík.
Kto rozhodne a dokáže?
Druhou stranou mince je však dokazovanie porušenia domového poriadku a rovnako aj vymožiteľnosť sankcie v prípade jej udelenia. Tu je to rovnaké, ako v prípade neplatenia do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Vymáhať ich má správca alebo predseda spoločenstva mimosúdnym i súdnym spôsobom.
„Veľký problém vidíme v tom, kto rozhodne o tom, či a kedy bol domový poriadok porušený. Sme toho názoru, že zakotvenie domového poriadku do bytového zákona neovplyvní správanie a spolunažívanie obyvateľov v bytovom dome. Zámerne pritom uvádzame pojem obyvatelia, pretože v bytových domoch nebývajú len vlastníci, ale aj nájomníci. S nimi nemá spoločenstvo vlastníkov žiadny právny vzťah,“ tvrdí viceprezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov Ľubomíra Čapkovičová.
Podľa jej slov práva a povinnosti vlastníkov sú už určené zmluvami o spoločenstve a aj stanovami, ktoré si spoločenstvá mali aj doteraz možnosť prijať a v ktorých mohli stanoviť podmienky spolunažívania.
„Problémy v bytovom dome vlastníci riešili a riešia formou prijatia uznesení na zhromaždení vlastníkov,“ hovorí Ľ. Čapkovičová.
Ďalšia zmena, ktorú spomínaná novela prináša, je spôsob zverejňovania dlžníkov, ktorí neprispievajú zmluvnými preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv. „Doteraz platilo, že správca alebo spoločenstvo môžu v dome zverejňovať zoznam dlžníkov, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov aspoň 500 eur. To však nezohľadňovalo regionálne rozdiely a ani skutočnosť, že niektoré domy si dokázali preddavky znížiť,“ zdôvodňuje potrebu novely právnik Marek Perdík. Od februára budú môcť zverejňovať spoločenstvá dlžníkov, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch aspoň vo výške trojnásobku aktuálnej mesačnej sumy.
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
