Slováci majú jedny z najvyšších nákladov na bývanie

Slováci majú spomedzi 28 krajín Európskej únie (EÚ) jedny z najvyšších nákladov na bývanie. Kým pred viac ako desiatimi rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti, vlani to bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu, ale aj celkového nájmu. Výdavky slovenských domácností na bývanie by zároveň mali rásť aj v budúcom roku.

Ako priblížila analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, v nákladoch na vodu, plyn, elektrinu a na ďalšie položky súvisiace s bývaním sú pred SR Fíni (28,5 %) a Dáni (28,1 %). Za Slovenskom sú Francúzi (26,3 %), Veľká Británia (26 %), Švédsko (25,9 %) či Česká republika (25,2 %).

„V súvislosti so zvyšujúcimi sa cenami energií budú výdavky slovenských domácností na bývanie opäť od roku 2020 rásť. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny bude na úrovni takmer 8 %. K tomu sa zvyšuje aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu stále 40 % domácností pocíti navýšenie ceny takmer o 4 %,“ vyčíslila analytička.

Na zvýšení nákladov sa podľa nej v budúcom roku podpíšu aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzajú viaceré samosprávy. Pri elektrine si domácnosti s vyššou spotrebou priplatia približne 2,6 eura mesačne. Pri menšej spotrebe je navýšenie do jedného eura. Tí, ktorí odoberajú plyn na varenie a ohrev vody, si podľa Buchlákovej priplatia približne 60 centov mesačne.

[ad][/ad] 

Najviac ide na vykurovanie

Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je v prípade Slovenska najviac využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac pritom Slováci využívajú zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrina (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %).

Analytička poznamenala, že zo všetkých hlavných výdavkových položiek domácností práve bývanie zaznamenalo v rámci krajín EÚ najvýraznejší nárast výdavkov za posledných desať rokov, a to o viac ako percento. V rokoch 2008 až 2018 sa podiel bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív na celkových výdavkoch domácností najvýraznejšie zvýšil vo Fínsku, ktoré tak je pred Holandskom, Portugalskom, Bulharskom, Írskom, Španielskom a Luxemburskom.

„Zaujímavosťou je, že práve Slovensko je jednou z krajín, kde sa výdavky na bývanie za posledných desať rokov mierne znížili, a to približne o 3 %. Ide o najväčší pokles nasledovaný Maďarskom, kde náklady na bývanie od roku 2008 klesli zhruba o 2 %,“ doplnila Buchláková.

Najnižšie výdavky na bývanie majú na Malte (10,3 %), Lotyšsku a Cypre (obe 15 %). V Únii predstavujú výdavky na bývanie v priemere 24 % z celkových mesačných výdavkov. Nasleduje doprava (13,2 %), potraviny a nealkoholické nápoje (12,1 %), rekreácia a kultúra (9,1 %) a reštaurácie a hotely (8,7 %).

[ad2][/ad2]