Sociálne siete sú v čase koronavírusu strategickým komunikačným kanálom
Polícia zaznamenala na svojich sociálnych sieťach extrémny nárast počtu fanúšikov naprieč všetkými stránkami. V súčasnej krízovej situácii ich považuje za strategický komunikačný kanál, ktorý upozorňuje ľudí na aktuálny vývoj a vplýva na nich preventívne. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová.
Od vypuknutia pandémie komunikuje polícia na svojich hlavných stránkach na sociálnych sieťach výlučne témy súvisiace s novým koronavírusom. “Publikujeme aktuality o mimoriadnych opatreniach, prinášame pohľad na aktuálny vývoj na hraničných priechodoch, ale aj odpovedáme verejne na otázky občanov, opakujeme neustále preventívne opatrenia a podobne,” priblížila Bárdyová. Pripomenula, že sociálne siete PZ sú najaktívnejším a najsledovanejším komunikačným kanálom v rámci všetkých štátnych inštitúcií.
Polícia podľa Bárdyovej dostáva od občanov “obrovské množstvo správ”. “Nastávajú aj také situácie, keď príde jedna správa každú jednu minútu,” opísala. Otázky sa snažia vybaviť stručne alebo predvolenou odpoveďou s najdôležitejšími informáciami. Hovorkyňa upozorňuje, že nie všetky otázky patria pod činnosť Policajného zboru.
[ad][/ad]Skôr než občania pošlú otázku, odporúča polícia naštudovať si predošlé statusy. Odpoveď podľa hovorkyne už pravdepodobne bola zverejnená. Aktuálne dominujú otázky o spôsobe nahlasovania porušovateľov povinnej karantény alebo podmienkach karantény a spôsobe cestovania.
Hoaxom a podvodom je venovaná samostatná stránka polície. “Naša základná rada je – verte iba tomu, čo zverejňujú štátne inštitúcie a celoštátne médiá,” poznamenala Bárdyová.
Ako priblížila hovorkyňa, tri hlavné stránky polície spravujú dvaja administrátori, ktorých v súčasnosti informačne podporujú ďalší kolegovia z tlačových oddelení. Kým facebooková stránka má charakter spravodajského webu, na Instagrame sa polícia sústreďuje na fotografie z terénu a prevenciu vtipnou formou.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Koncom novembra zverejnil magistrát na svojej sociálnej sieti informáciu o celoslovenskom ocenení, ktoré dostalo dobrovoľnícke podujatie „Príbehy evanjelického cintorína – ožívajúca záhrada pamäte“ za úpravu zanedbaného parku nad sladovňou. Boli sme sa preto pozrieť na historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici za Starou sladovňou aj my.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
