Stretnutie Dubčeka s Brežnevom tajne natočil Laco Šidelský

Husársky kúsok sa podaril kameramanovi Ladislavovi Šidelskému. Tri týždne pred vstupom vojsk do Československa natočil tajne štyridsaťsekundový materiál zo stretnutia Alexandra Dubčeka s Leonidom Iľjičom Brežnevom v Čiernej nad Tisou.

Pohraničné mestečko sa stalo 29. júla 1968 miestom samitu najvyšších predstaviteľov Československa a vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Malo ísť o utajené stretnutie, no dozvedeli sa o tom zahraniční aj československí novinári. Ale len Ladislavovi Šidelskému sa podarilo nakrútiť zábery skôr, ako k vtedajším „papalášom“ pustili aj ostatných žurnalistov. 

[ad][/ad]

Vymyslel fintu

Skromný 83-ročný kameraman hovorí, že to bolo nielen o šťastí, ale najmä o kvalitných kontaktoch a dobrej príprave. V deň stretnutia odstavili sovietsky vlak na prvej koľaji železničnej stanice v Čiernej nad Tisou.

„Deň pred stretnutím som sa dozvedel, že ideme točiť mimoriadnu vec. Nemali sme o tom s nikým hovoriť. Išli sme do Kráľovského Chlmca, kde sme sa ubytovali. Do Čiernej nad Tisou sme museli prísť skôr ako policajti a tajní agenti,“ rozvíja 50 rokov starý príbeh. 

Vymyslel fintu, ako oklamať aj ľudí v Čiernej nad Tisou, aby si nevšimli kameru, pretože by ho tam nepustili.

„Napriek tomu, že bolo horúco, obliekol som sa do obleku a dal si aj kravatu. Z televízie som zobral malú švajčiarsku kameru na 16-milimetrový film. Dal som si ju pod pazuchu, pod sakom a kravatou nebolo nič vidieť,“ hovorí kameraman.

Stretnutie v Dubčeka (vľavo) s Brežnevom (uprostred s klobúkom) v Černej nad Tisou bezprostredne predchádzalo okupácii Československa.foto: archív ÚPN

Zábery natočil z miestnosti colníkov

Podarilo sa mu dostať do miestnosti colníkov, kde boli zamrežované okná. Odtiaľ mal výhľad na perón aj na budovu, kde sa malo stretnutie konať. 

„Obával som sa iba jednej veci. Kamera mala pružinu, ktorú bolo treba natiahnuť. Ak by praskla, nič by sa mi nepodarilo natočiť. To ma trápilo najviac. Nič iné som nevnímal, sústredil som len na to,“ hovorí Šidelský a okamžite dodáva: „Musel som sa maximálne pripraviť. Vedel som, kde zastaví vozeň, v ktorom boli najvyšší šéfovia. Bolo to asi dvadsať metrov od budovy, v ktorej som bol ukrytý. Po vystúpení sa dali dokopy. Ako prvý išiel Brežnev, ktorého som dovtedy poznal iba z televízie alebo fotografií. Za ním kráčal Dubček a potom celá delegácia. Smerovali k budove, kde sa konalo stretnutie.“

V krátkom dokumente vidieť, ako Brežnev vystupuje z vlaku, Dubčekovi a ďalším členom delegácie podáva ruku. Vybozkával sa iba s vtedajším prezidentom Ludvíkom Svobodom. Pomaly kráčali od vlaku smerom k budove. 

Kameraman Ladislav Šidelský hovorí nielen o šťastí, ale aj o dobrých kontaktoch a príprave. foto: Iveta Vaculová

Strach nemal, obával sa prezradenia

Laco Šidelský sa ešte pred odchodom napochytro rozlúčil s colníkmi, ktorí mu vďaka známosti umožnili natáčať. Okamžite materiál odovzdal kolegovi a rýchlo ho odviezli do štúdia, kde ho vyvolali. Ešte v ten deň ho odvysielali nielen v Československu, ale aj v rakúskej televízii.

„Strach som absolútne vôbec nemal. Skôr som sa obával, aby ma neodhalili, že som novinár,“ konštatuje novinár a pri otázke, či by to urobil znova, neváha: „Určite. Prialo mi aj šťastie, ale bol som na všetko poriadne pripravený. To zavážilo pri tom, že sa podarilo natočiť tých pár jedinečných sekúnd,“ teší Šidelského. 

Oficiálne sa médiá dostali na schôdzku až o deň neskôr.

[ad2][/ad2]

[article slug=“misko-hamrak-zomrel-lebo-bol-dobre-vychovany“][/article]

Čítajte aj: 

• August 1968 nemal v Košiciach len hrdinské príbehy
• Historici našli neznáme obete okupácie. Sú medzi nimi aj Košičania
• Aj v Košiciach si pripomenieme okupáciu 1968