Umelecké diela zo stanice čakajú na nové miesto
Košickú železničnú stanicu zdobili pred jej rekonštrukciou v roku 2016 viaceré diela slovenských výtvarných umelcov. Dnes z nich ostalo na budove len jedno.
V priebehu modernizácie stanice avizovala spoločnosť Achilles Slovakia, ktorá stála za prestavbou, ako aj vlastník budovy, Železnice Slovenskej republiky, že v prvom rade zachovajú betónový reliéf výtvarníka Mikuláša Klimčáka.
Slovo dodržali a zaujímavé dielo humenského rodáka sa vrátilo na priečelie budovy. Priamo pred ním si v príjemnom prostredí pri kávičke môžu cestujúci oddýchnuť a občerstviť sa.
[ad][/ad]Umenie Dubčekovej éry
Podľa košického kunsthistorika Gabriela Kládeka bola kedysi budova košickej železničnej stanice doslova „malou galériou výtvarného umenia z Dubčekovej éry“. Zo záznamov dokumentačného centra Východoslovenskej galérie v Košiciach vyplýva, že tam boli aj diela Ladislava Gajdoša, Vladimíra Popoviča a Jozefa Kornucika. Po tom, čo upadli do nemilosti normalizačných komisií, boli viaceré z nich odstránené a dnes nie je známy ich ďalší osud.
Na prvom poschodí, hneď nad tabuľou s odchodmi vlakov, sa do rekonštrukcie zachovali dve diela, ktoré boli inštalované v roku 1973. Išlo o makrofotografiu Juliána Fila a reliéfnu kompozíciu Mariána Čunderlíka. Obidvaja autori už nežijú.
Majú ich v projekte
Počas rekonštrukcie ich firma Achilles v apríli 2012 demontovala a odovzdala železniciam. Na pôvodné miesto ich nainštalovať už nemohli, pretože tam vzniklo medziposchodie. Hovorkyňa spoločnosti Martina Pavlíková ale tvrdí, že je stále snahou železničiarov umiestniť reliéf aj fotografiu v interiéri budovy.
„Umelecké diela budú opätovne inštalované vo vestibule prijímacej budovy stanice. Je to zapracované aj v projektovej dokumentácii. Zatiaľ sú uložené v priestoroch našej spoločnosti,“ povedala bez upresnenia termínu. Na svojom pôvodnom mieste pred budovou stanice sa zachovala i plastika, ktorej autorom je akademický sochár Juraj Bartusz.
Mikuláš Klimčák (1921 – 2016) – maliar, sochár, monumentalista, filozof, ilustrátor a reštaurátor, orientoval sa najmä na počiatky slovenských národných dejín. K jeho najznámejším dielam patria ikony osobností z tohto obdobia.
Julián Filo (1921 – 2007) – výtvarník a architekt, v tvorbe využíval fotografiu, od 50. rokov sa venoval monumentálnym dielam, ktoré zdobili rôzne stavby.
Marián Čunderlík (1926 – 1983) – maliar, ilustrátor a grafik, žiak Ľ. Fullu. Venoval sa najmä maľbe, po pozastavení členstva vo Zväze slovenských výtvarných umelcov už robil len umelecké dotvorenie exteriérov a interiérov stavieb.
Juraj Bartusz (1933) – košický výtvarník, venoval sa sochárstvu a kresbe, figurálnym aj abstraktným motívom. Bol pedagógom na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Odporúčané články
V oblasti Polesia Čermeľ, presnejšie medzi Jezudového a Kostolným jarkom a v blízkosti Alpinky smerom na Hrešnú, sa budú v priebehu marca vykonávať ťažbové zásahy. Tieto aktivity sú súčasťou plánovanej údržby a výchovy lesa v určených lesných porastoch.
Mesto Košice zvýši vďaka spolupráci s charitatívnymi organizáciami kapacity sociálneho bývania pre rodiny s maloletými deťmi, ktorých finančná situácia nedovoľuje zaobstarať, resp. prenajať si vlastné bývanie.
Slovenský mediálny svet a redakcia denníka Korzár zažívajú obdobie smútku po strate významnej osobnosti. V stredu (20. 3.) zomrel novinár Jaroslav Vrábeľ, ktorý dlhé roky pôsobil aj ako šéfredaktor v denníku Korzár. Informuje o tom denník Korzár na svojom webe.