Neurológ z Yale varuje: Technológie menia náš mozog
Mozog sa mení. Nie postupne a nepozorovane, ale rýchlo a merateľne. Neurológ MUDr. Martin Jan Stránský, ktorý pôsobil ako primár neurológie na Yale University, sa tejto téme dlhodobo venuje a jeho záver je jednoznačný: digitálne technológie ovplyvňujú ľudské myslenie viac, ako sme ochotní si pripustiť. Koncom apríla príde o tejto a ďalších témach hovoriť do Košíc.
Čo s nami robia technológie
Popredný neurológ Stránský nehovorí o pocitoch ani dojmoch, ale o meraných zmenách v mozgu, ktoré dnes vieme vďaka pokroku v neurológii sledovať a porovnávať. Výsledky sú podľa neho jednoznačné: dochádza k zmenám v kognitívnych schopnostiach a vieme, že je to dôsledok používania digitálnych technológií.
Priemerný človek sa dnes pozerá do obrazovky niekoľko hodín denne. Mozog pritom nie je stvorený na to, aby pasívne prijímal audiovizuálne podnety, ale na to, aby premýšľal, tvoril spojenia a riešil problémy. Keď to nerobí, tieto schopnosti sa postupne oslabujú a prvýkrát v histórii ľudstva sa dostávame do bodu, kde ľudstvom vyvinuté nástroje aktívne podkopávajú naše evolučné schopnosti.
Osobitne silný je jeho argument o závislosti. Keď dieťa pozerá TikTok, jeho mozog sa rozsvieti na trase dopamínu. Rovnaká časť mozgu sa rozsvieti aj pacientovi, ktorý berie heroín. Mozog má totiž len jednu trasu slasti a nezáleží na tom, čím je aktivovaná. Sociálne siete a videohry sú navyše navrhnuté tak, aby opakovane stimulovali pozornosť a udržiavali ju aktívnu čo najdlhšie.
Rovnako znepokojujúci je podľa neho vplyv na deti. Nové spoje v mozgu sa vytvárajú práve vtedy, keď sa mozog nudí a premýšľa. Keď mu neustále ponúkame stimuly z obrazovky, tento proces sa zastavuje. Na túto situáciu reagovali aj inovátori z technologického prostredia: Tim Cook nedovolil svojmu synovi používať sociálne siete, Bill Gates zakázal deťom telefón do dvanásť rokov a Steve Jobs nedovolil deťom používať iPad.
Kniha, ktorá spája neurovedu s otázkami slobody
Stránský sa neurológii a digitalizácii venuje aj vo svojej autorskej činnosti prostredníctvom autorstva knihy Vzestup a pád lidské mysli, v ktorej ponúka vedecky podložený, no zrozumiteľný pohľad na vývoj ľudského mozgu, na to, ako sa učíme, rozhodujeme a prečo niekedy konáme iracionálne. Kniha prepája neurovedu s filozofiou a spoločenskými vedami a venuje sa aj kľúčovej otázke, do akej miery sú naše rozhodnutia skutočne naše.
Záverečná časť knihy sa sústreďuje na vplyv digitálnych technológií na ľudskú myseľ a varuje pred ich potenciálnym dlhodobým dopadom na spoločnosť. Tejto téme sa bude venovať aj na košickom diskusnom večere.
Téma, ktorá sa dotýka každého z nás
Na košickom podujatí sa Stránský zameria na to, ako digitálne technológie konkrétne menia štruktúru a fungovanie mozgu a čo to znamená pre naše rozhodovanie, pozornosť či schopnosť budovať vzťahy. Dotkne sa aj otázky, či sú nástroje politiky a marketingu len formou presviedčania, alebo čoraz sofistikovanejším spôsobom práce s biologickými slabinami ľudského rozhodovania.
Dialógy o myslení a budúcnosti
Stránského vystúpenie je súčasťou nového diskusného formátu Dialógy o myslení a budúcnosti, ktorý prináša H2O FUND SICAV v spolupráci s Danielom J. Kratkym ako kurátorom diskusného formátu a moderátorom večera. Formát vytvára priestor pre kultivovaný rozhovor s výraznými osobnosťami verejného, intelektuálneho a spoločenského života o témach, ktoré formujú našu spoločnosť a pomáhajú lepšie porozumieť výzvam budúcnosti.
Po diskusii bude nasledovať autogramiáda knihy Vzestup a pád lidské mysli.
28. apríla 2026, Východoslovenská galéria, Košice
Registrácia a bližšie informácie na webe podujatia. www.dialogyomysleni.eu
(TS)
Odporúčané články
Mozog sa mení. Nie postupne a nepozorovane, ale rýchlo a merateľne. Neurológ MUDr. Martin Jan Stránský, ktorý pôsobil ako primár neurológie na Yale University, sa tejto téme dlhodobo venuje a jeho záver je jednoznačný: digitálne technológie ovplyvňujú ľudské myslenie viac, ako sme ochotní si pripustiť. Koncom apríla príde o tejto a ďalších témach hovoriť do Košíc.