Ako sa bavili Košičania v minulosti a ako dnes?

Bužňa, Véčko či Filmový festival pracujúcich. To sú pojmy, ktoré mladšej generácii Košičanov nemusia veľa hovoriť, ale staršia generácia sa snivo pousmeje. Kam sa chodievala baviť, tancovať a spoločensky žiť staršia generácia Košičanov a čo je „cool“ pre mladých teraz? Aj na to sme sa pýtali v košických uliciach.

Keď sa skončí vyučovanie, košickí študenti si chodia poobede oddýchnuť najmä na Hlavnú. No nielen tak hocikam. „Keď už si po škole ideme sadnúť na kávu alebo drink, tak do Katky, Halmi cafe alebo do Auparku. Páči sa nám tam, je to na vyššej úrovni,“ hovoria študenti Filip a Rado. Cukráreň Aida je nadčasovou záležitosťou, čo potvrdzuje aj partia začínajúcich stredoškolákov. „Ako študenti nemáme veľa času a peňazí. My sa väčšinou chodíme len tak prejsť, napríklad do Mestského parku. Ak už si ideme niekam sadnúť, tak do Aidy alebo nejakej čokolatérie,“ hovorí začínajúca stredoškoláčka Alenka.

Na pivo do Beer housu, na víno do Carpana

Výber podnikov je založený aj na iných podmienkach. „Viete, keď sme ešte nemali osemnásť, chodili sme tam, kde nám naliali. Teraz si ideme sadnúť do Beer housu, Korza, Golemu či Camelotu,“ priznáva devätnásťročný Štefan. „Výbornú kávu majú v Clematise na Hlavnej,“ dopĺňa ho priateľka Zuzka. Igor spomína, ako si s kamarátmi chodieval posedieť do niekdajšieho Imperialu či Jalty. Vínko sa popíjalo v Carpane. Vysokoškoláci sa stretávali vo „Véčku“ alebo „Téčku“ Technickej univerzity. „Po robote sa chodievalo do Slovanu na kávu, najmä keď prišla výplata z Prioru,“ so smiechom dodáva pani Gizela.

Romantika na amfiteátri

Cez leto sa chodievalo a stále chodí do amfiteátru. „Amfik bol kultová záležitosť. Filmový festival pracujúcich mal na vtedajšiu dobu obrovskú návštevnosť. Premietali aj Jamesa Bonda,“ spomína pán Igor. Letné kiná sa tam konajú aj v súčasnosti, čo si pochvaľuje študentka Zuzka. „Zabalíte sa do deky a pozeráte film, ktorý ste už možno síce videli, ale stojí to za tú atmosféru.“ Jej priateľ Štefan si na amfiku radšej pozrie hokejové zápasy.

Šport je v kurze aj dnes

Košičania nezaprú ani športového ducha. Zatiaľ čo pán Igor spomína na vodnopólistov z Červenej hviezdy, študentka Zuzka chodí povzbudzovať basketbalistky, ale aj košických býkov. Štefan sa na šport nielen pozerá, ale aj sa mu venuje. „Chodím sa často bicyklovať na Kavečany, Bankov, Košickú Belú,“ opisuje Štefan. „Prejsť sa okolo Hornádu je tiež celkom pekné. Košice majú výhodu, že sú blízko prírode. Dá sa pochodiť po kopcoch a lesoch,“ dopĺňa Zuzka.

Mamičky chodievali so svojimi deťmi do centra. „V parku bolo niekedy dopravné ihrisko pre deti, kde sa bicyklovali, kolobežkovali. Bolo veľa detských ihrísk, teraz tu máme namiesto nich obchodné domy,“ kriticky hodnotí pani Henrieta. „Keď bolo pekné počasie, ľudia sa automaticky hrnuli na Bankov, ktorý bol preplnený. Jedni opekali, iní zase hrali minigolf. Napríklad na 1. máj sa z Alpinky spúšťal detský vláčik do Čermeľa. Robili sa súťaže, varili guľáš pre deti,“ dodáva.

Nároční na koncerty

Partia z internátu obľubuje vysokoškolské diskotéky. „Medikovice či právnikovice sa väčšinou konajú v Jazze. Naposledy bola party „filozofov“ v Colloseu, to bola riadna akcia,“ pozerá sprisahane Martin na svojich kamarátov. Väčšina mladých ľudí je náročných na zábavu a kultúru v Košiciach. O tom svedčia aj výpovede tínedžerov. „Málokedy sa tu koná nejaká poriadna akcia. Ak už sa niečo deje, tak v Noise aréne alebo v Tabačke. Sú aj horšie miesta ako Dejavu, to nemá nikto rád. Sú tam samé bitky a čudní ľudia,“ hovorí Richard.

Neutíchajúca Tabačka

Hudba a šum davu sa z priestorov bývalej tabakovej fabriky ozývali už skôr. Obľúbená spoločenská akcia vtedajšej tabačkovskej mládeže bola čaj od piatej do deviatej. Aj keď sa nakoniec popíjal do desiatej, pretože podľa vtedajších zákonov sa mladí do 18 rokov mohli „flákať“ vonku maximálne do desiatej hodiny. Na koncerty chodili chlapci s osponkovanými účesmi, aby neprovokovali verejnú bezpečnosť dlhými vlasmi. Ktovie, čo by príslušníci VB povedali na dnešné účesy na „cibuľu“, „lamu“, či vrkôčikové kreácie novej generácie.

Na tancovačky alebo čaj o piatej sa chodilo aj do Slávie. „Programy Vtipnejší vyhráva, Repete nesmeli chýbať. Boli to zábavy na úrovni,“ dodáva Gizela. Manželia Pozbylovci spomínajú na korzovanie po meste. „Cez víkend podvečer sa šlo na korzo. Chlapci s dievčatami sa tu stretávali a chodilo sa po námestí. Jeden druhého si vyhliadli a potom sa zaliezlo niekam do krčmy.“

Kritické hodnotenie generácií navzájom

Čo hovoria starší na zábavu dnešnej generácie? „Tragédia. My sme robili tiež hlúposti, ale nie až také, ako teraz. Bývam tu v centre a vidím, ako sa 15-ročné dievčatká opité váľajú po zemi. Niekedy mali mladí rešpekt pred školou, zákonom, rodičmi, dnes nemajú rešpekt pred ničím,“ tvrdí pán Igor.

Podľa opýtaných sa mladí medzi sebou nerozprávajú a to je najväčší problém. „Nevedia medzi sebou komunikovať, ľudia sa rozprávali. Teraz si píšu – smsky, facebook. Nevedia sa poriadne ani vyjadrovať,“ dopĺňa pani Gizela.

Študenti Štefan so Zuzkou to zadefinovali po svojom. „Sú 15-roční, ktorí pravidelne pijú alkohol, fajčia a skúšajú ľahké drogy. Našej, prechodnej generácii, nepríde nudné sedieť pri kofole, nepotrebujeme alkohol na to, aby sme sa vedeli zabaviť. Samozrejme, keď sa vypije, tak je sranda, ale nepokladáme to za nevyhnutné,“ tvrdí devätnásťročný párik. S nadhľadom komentujú aj narážky staršej generácie, podľa ktorej sú mladí neustále na internete, počítačoch a mobiloch. „Myslím si, že keby staršia generácia mala takéto vymoženosti, tak by dopadli rovnako, aj keď hovoria, že nie.“

Aj napriek tomu, že dnešná mládež si predstavuje zábavu inak ako starší, stále existujú spoločenské miesta a podniky, kde sa stretávajú obe generácie. Podstatné je, aby sa ľudia aj naďalej stretávali a tvorili kultúrny a spoločenský život, ktorým sú Košice známe.

Monika Kacejová
Foto: Veronika Janušková