Dostali sme sa Pod kožu kňaza Petra Gombitu

Mediálny obraz kňaza v obci Hýľov, riaditeľa útulku pre bezdomovcov v Bernátovciach, víťaza ankety Košičan roka 2016, či vášnivého fanúšika behu, je plný pozitív a superlatívov. Peter Gombita bol prvým hosťom relácie Pod kožu. Otvorene porozprával o svojich snoch, názoroch na cirkev či vzťahoch.

Ako každý mladík, aj on sa venoval športu, vzdelávaniu a svojim záľubám. Sníval o manželstve, rodine, deťoch, aj o úlohe otca. Zažil lásku k žene. Nebolo preňho jednoduché rozhodnúť sa pre povolanie kňaza. „Nechcel som sa vzdať svojej lásky k žene a predstavy o rodine, ale cítil som, že tak, ako som zaľúbený do nej, ešte viac som „zaľúbený“ do Boha. Bola to dvojitá láska. Po nociach som sa modlil, prosil Boha, nech mi pomôže, poradí. Jeho odpoveď bola stále rovnaká. K ničomu ma nenútil a dal mi možnosť slobodného rozhodnutia,“ vysvetlil kňaz.

Téma homosexuality

Podobne ako Gombita záslužnú činnosť pre bezdomovcov vykonáva aj farár Marián Kuffa v Žakovciach, ktorý sa v médiách prezentoval drsnými vyjadreniami na adresu homosexuálov. Prirovnával ich k masovým vrahom či k chorobe. Podľa Gombitu sú to zdraví ľudia. Berie ich normálne a nemal by problém ísť s nimi na kávu a porozprávať sa. „To, že má niekto inú orientáciu, za to nemôže ani on, ani jeho rodičia. Narodil sa tak. Netreba takých ľudí odcudzovať, skôr im pomôcť. Nie sú vylúčení ani z cirkvi. Môžu chodiť do kostola i na spoveď.“ Ďalej hovorí, že v jeho útulku je napríklad mamička, ktorá sa živila prostitúciou. „Neodsudzoval som ju, správal som sa k nej normálne. Aj keď niektoré sestričky mali k tomu výhrady, že to podporujem. Úlohou kňaza je však dávať pokánie, či už v rámci modlitby alebo vykonaním dobrého skutku,“ dodáva. 

Výhrady k cirkvi  

V súčasnosti je viditeľný odklon ľudí od cirkvi. Ľudia žijú vo vzťahoch, majú deti, ale nehrnú sa do manželstva. My sme sa pýtali, či on sám vidí niečo kritické na cirkvi, čo dopomáha k tomuto javu. Podľa kňaza on nie je ten, kto by to mal riešiť. Priznáva, že nechápe, prečo by sa rozvedení ľudia nemohli prísť vyspovedať. „Oni nechcú nič iné, len rozhrešenie, odpustenie, aby neniesli tú ťarchu sami.“ 

Viditeľný nesúhlas s konaním cirkvi vyjadruje aj pri kauze arcibiskupa Róberta Bezáka. Vysvetľuje, že pochybili obe strany. Cirkev by mala ísť príkladom spoločnosti. Nech sa stane čokoľvek, má otvoriť svoju náruč a objať niekoho, kto pochybil. „Myslím si, že to, čo urobil, nebolo nič strašné. Možno sa od neho očakávalo, aby bol pokornejší a poprosil o odpustenie, ale on to asi tak necítil. Treba si však uvedomiť, že bol rok Božieho milosrdenstva a jednoducho sa to malo vyriešiť,“ povedal. 

Jana Hrabčáková
Foto: archív kd