Dušičky aj Halloween majú rovnaký základ
Všetci to iste poznáte. Oranžové tekvice, obrázky čarodejníc a kostlivcov na každom rohu a deti v najrôznejších strašidelných maskách. Halloween. Na druhej strane decentný a nenápadný sviatok Pamiatka zosnulých, čiže Dušičky. Sú tieto sviatky naozaj až také rozdielne?
Oba sviatky majú korene v keltských zvykoch z čias, keď ľudia nevedeli merať čas, nepoznali kalendár a rytmus ich životov udávalo postavenie slnka a mesiaca. Nemali štyri ročné obdobia, ale iba dve. Svetlé, keď siali, a tmavé, keď zbierali úrodu.
Keltská mágia
Začiatok tmavej časti roka sa oslavoval v noci z 31. októbra na 1. november ako sviatok Samhain (voľne sa prekladá ako koniec leta). Hovorí sa, že táto noc bola magická. Tradícia zapaľovať v tento deň ohne a sviečky však pochádza od Keltov aj Slovanov, ktorí verili, že oheň očisťuje a svetlo pomáha chrániť pred zlými a potmehúdskymi duchmi. Halloween sa svojou podstatou a znakmi najviac podobá Samhainu. Predpokladá sa, že Samhain sa slávil aj na našom území, ale s nástupom kresťanstva sa to zmenilo.
[ad][/ad]Tekvica namiesto repy
Halloween je pôvodne anglosaský sviatok, ktorý vznikol v Európe. V tom čase sa oslavami lúčilo s letom a mŕtvymi. Slávili ho napríklad vo Veľkej Británii a Írsku, kde deti chodili od domu k domu a žiadali si čosi dobré. Aj to bol zvyšok keltského zvyku spojeného s darmi a obeťami bohom. Podľa legendy sa verilo, že práve v túto noc sa vracajú duše mŕtvych a žiadajú o pomoc svojich príbuzných, aby im pomohli prekročiť hranicu do krajiny mŕtvych, kde vládol boh Anwinn.
Aby duchovia videli na cestu, ľudia im svietili svetlami z vydlabanej repy. Prezliekali sa do starých handier a maľovali si tváre, aby boli ochránení pred zlými duchmi. Do Ameriky sa sviatok dostal až v 19. storočí, kam ho priniesli írski prisťahovalci, a pretože v miestnych podmienkach bol repy nedostatok, nahradili ju tekvicou, ktorá sa neskôr stala symbolom Halloweenu.
Dušičky symbolom kresťanstva
Po dobytí keltských území Rimanmi sa keltské a rímske tradície rôzne prelínali. Pápež Bonifác IV. chcel vymazať keltské, teda pohanské zvyky z katolíckej cirkvi, a tak zaviedol nový sviatok „All Hallows‘ Eve“, z ktorého sa neskôr stal Halloween.
Mohlo by sa zdať, že oba sviatky sú jedným a tým istým. Halloween sa spája čisto s pohanskou kultúrou, Dušičky sa stali symbolom kresťanstva. Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 benediktínsky opát Odillo z Cluny.
Zatiaľ čo v našich končinách spomíname na zosnulých zapálením sviečky na hroboch, v anglosaských krajinách dávajú sviečku do vydlabanej tekvice.
[ad2][/ad2]Nezatracujte čo nepoznáte
Je jedno, či chceme sláviť Dušičky alebo Halloween. Nemá cenu zatracovať to, čo nepoznáme. Pokúsme sa skôr urobiť si v tieto dni svoj vlastný sviatok. Môžeme spomínať na mŕtvych, ale aj zúčastniť sa halloweenskej párty. Je to totiž veľmi jednoduché – Halloween sa slávi v noci z 31. októbra na 1. november. V prvý novembrový deň už môžeme sláviť Sviatok všetkých svätých a na druhý deň Pamiatku zosnulých.
Tiež by sme si mali uvedomiť, že nie je nutné nakúpiť v tieto dni množstvo kvetov, sviečok, kahancov a utekať hroby poriadne vydrhnúť, keďže sme sa o ne celý rok nestarali. Spomienka má byť predovšetkým v srdci a zapáliť sviečku vieme aj doma. Na druhej strane tiež nie je nutné vykúpiť v obchode všetky tekvice a vystaviť ich na balkóne či v záhrade. Aj tu je potrebná striedmosť. Stačí jedna, ale zato perfektne vyrezávaná.
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.