Funkcionalistické Košice
Keď ľudia prvýkrát zbadali domy bez ozdôb, pripadali im nahé. Veď dovtedy každá budova musela mať fasádu zakrytú aspoň troškou umenia (v podobe štúk, ríms, sôch či iných príkras).
To však už do módy prichádzal totálne nový štýl – funkcionalizmus. V ňom mohlo prežiť len to, čo malo nejakú funkciu. Všetko ostatné bolo zbytočné. Niektorí dokonca tvrdili, že ornament je zločin. Ešte dobre, že barokoví, klasicistickí a všelijakí iní architekti, čo po dve tisícročia v pohode zdobili domy, stihli vymrieť, lebo niektorí moderní umelci by ich možno aj odsúdili. A ktovie, či len slovne.
Priekopník Baťa
V Košiciach nechal postaviť jeden z prvých funkcionalistických domov najväčší výrobca a exportér topánok na svete Tomáš Baťa. Najlepšou lokalitou sa mu videla Hlavná 22. Mala len chybu, že tam už od stredoveku stáli domy jeden vedľa druhého. S tým si poradili tak, že zbúrali dom grófa Semseyho.
Osemposchoďák je dielom slovenského architekta Alexandra Skuteckého. Dostavali ho v roku 1939. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou.
Košická Hlavná ulica odvtedy obsahuje komplet všetky základné architektonické štýly (okrem románskeho), ktoré sú v ponuke nášho regiónu. Na budove u Baťu (v socializme známej skôr ako Veľká obuv) už okná svojou veľkosťou prezrádzajú, že tam nie sú na parádu, ale majú svoju funkciu – vpustiť dnu maximum svetla. Hoci sú obrovské, budova je inak skromná aj preto, lebo nezaberá všetok priestor pod sebou. Nechce zavadzať ľuďom, čo si zmyslia prechádzať sa (sčasti) aj pod ňou. I to je prvkom funkcionalizmu, podľa toho, ako ho sformuloval jeho zakladateľ Le Corbusier. A ďalším je, že má aj rovnú strechu pre prípad, keby niekomu napadlo využiť aj ju.
Ďalšie funkcionalistické domy nájdeme aj na Hlavnej ulici (napríklad Osemposchoďák) alebo na rohu Bielej a Kováčskej (obytný dom), na Rázusovej (funkcionalistické vily) i všelikde inde. K ukážkam funkcionalizmu patrí aj Hlavná pošta alebo Masarykova kolónia bankových úradníkov (na Letnej). Najčastejšie ho prezradia okná radené jedno hneď vedľa druhého, až tvoria pás, čiže pásové okná. Takéto okná nepotrebovali medzi sebou ani opory, pretože stavebníci stihli vymyslieť a uviesť na trh nový materiál – železobetón.
Masarykova kolónia bankových úradníkov bol ofi ciálny názov obytného bloku, ktorý podľa projektu českého architekta Josefa Poláška postavili v roku 1931.
Funkcionalizmus 30. rokov minulého storočia sa najviac rozvíjal v Československu. Našťastie, Košice práve vtedy boli jeho súčasťou, takže aj naše mesto sa ocitlo na čele stavebného umenia v Európe.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
S príchodom jari Košice rozkvitli vďaka nádherným výsadbám narcisov, hyacintov, tulipánov a ďalších kvetín, ktoré do mestskej zelene pridala Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ). Za posledných päť rokov mestská zeleň vysadila takmer 1,2 milióna kvetov, z toho takmer 16 000 trvaliek, 300 000 letničiek a viac ako 810 000 cibuľovín.