Gréckokatolícka katedrála

Do niektorých krajín by si človek tak rád zacestoval, ale už ich jednoducho niet. Zrušili Nemeckú demokratickú republiku, naše Československo, ale aj Byzantskú ríšu.

Byzancia za vyše tisícročie svojej existencie dala dokopy čosi z kresťanstva, niečo z gréckych vplyvov a dačo z Orientu. Tento mix vytvoril aj byzantské umenie. Košičania nemusia kvôli nemu chodiť ani do Malej Ázie, ani do Grécka, ale stačí na Moyzesovu ulicu, neďaleko dominikánskeho kostola.  

Výstavba

V tom čase prvý gréckokatolícky chrám v centre Košíc postavili v rokoch 1882-1886, pričom vedľa stojaca fara bola ešte o 30 rokov staršia. Kým výstavbu ukončili, gréckokatolícke liturgie slúžievali vo františkánskom kostole, kostole Najsvätejšej Trojice alebo aj v Kaplnke sv. Michala. V novom chráme sa začalo slúžiť až v r. 1886, keď už bol zasvätený Panne Márii.

Peňazí na dostavanie veží však bolo dosť až o desať rokov neskôr a na nádherný ikonostas až o ďalších šesť. A pritom práve ikonostas, čiže ozdobená pozlátená stena s ikonami v prednej oltárnej časti, odlišuje tieto chrámy východného byzantského typu od rímskokatolíckych kostolov.

Ozdobou interiéru je nádherný ikonostas.

Dvanásť apoštolov

Na zreštaurovaných ikonách môžete nájsť Pannu Máriu, všetkých tucet apoštolov i štyroch evanjelistov (tí poslední sú na najväčších a aj najvýznamnejších dverách ikonostasu, tzv. cárskych dverách).

Dvanásť apoštolov nájdete potom ešte raz vyobrazených na pravom bočnom oltári, pričom jeden z nich nápadne vyzerá ako známy košický maliar Elemír Halász-Hradil (ktorý sa proti tomu neohradil, ba práve naopak, sám seba tam spodobil, čím sa poľahky stal svätým, teda aspoň na obraze). Ostatní košickí umelci si toto nedovolili, a ani Talian Domenico Riera, ktorý vyzdoboval chór.  

Posun v čase

Chrám bol pred takmer 20 rokmi zreštaurovaný, a dokonca aj zvony sú len z r. 1989. Tie pôvodné, spred storočia, totiž zobrali fašisti počas vojny so sebou. V čase totality gréckokatolícku cirkev zakázali, celý chrám im zobrali, a to tak, že ho pridelili pravoslávnej, štátom podporovanej cirkvi. Po revolúcii sa záležitosti, našťastie, urovnali, ba (podobne ako sú sídlom biskupstva u rímskokatolíkov), čím chrám automaticky dostal pomenovanie Gréckokatolícka katedrála.

A aj keď sa názov budovy zmenil, jazyk liturgie tejto cirkvi, ktorá vznikla v r. 1596, je už po stáročia ten istý. Preto si tu môžete niekedy vypočuť liturgiu aj v teraz už exotickej staroslovienčine, čo je nádherný posun v čase dokonca i pre neveriaceho.  

Foto: Veronika Janušková