Henszlmannov dom

Neviem, aké sú vaše kritériá pri výbere bytu či domu, ale podľa mňa najdôležitejšie je mať pekný výhľad. V Košiciach jestvuje len jeden dom, ktorý má najbližšie k vchodu do dominanty mesta Dómu sv. Alžbety, a tak katedrálu z neho vidno pod najlepším uhlom.

Jeden z najkrajších výhľadov na našu katedrálu je z rohového domu Hlavnej a Alžbetinej ulice.  

Na východnej fasáde rohového domu Alžbetinej a Hlavnej ulice je pamätná tabuľa slávneho rodáka.

Od medicíny k ochrane pamiatok

V ňom sa onedlho po svojom narodení v roku 1813 na dóm pozrelo bábätko menom Imrich Henszlmann. Ten sa neskôr pozrel aj všelikam inam. Napríklad do Budapešti, Ríma, Padovy i Viedne.

Popritom stihol vyštudovať medicínu, ale s ešte väčším zápalom sa venoval tomu, čo oficiálne ani nevyštudoval, dejinám umenia a ochrane pamiatok. V tom poslednom bol taký macher, že sa stal členom Maďarskej akadémie vied a vedúcim katedry archeológie v Budapešti. Takto, a aj inak, podnecoval štátnu ochranu pamiatok v Uhorsku, až vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia. Komisia si nenašla žiadneho lepšieho predsedu ako jeho samotného.  

Zrod umenovedy

Z toho všetkého sa však Imrich Henszlmann nestal horenosom, ale do Horného Uhorska svoj zrak pozdvihol. Preto sa často v myšlienkach a niekedy aj osobne vracal k svojej z detstva susednej budove Dómu sv. Alžbety. V roku 1846 napísal o ňom i o Kaplnke sv. Michala odbornú prácu s témou Kostoly v staronemeckom štýle v meste Košice.

Keďže dovtedy nikto nič podobné v Uhorsku nenapísal, tento rok sa pokladá za zrod vedy o umení v Uhorsku a Henszlmann za jej zakladateľa. Keď sa náš prvý kunsthistorik pozeral na dóm, napadlo mu tiež, že v gotickom umení je všetko zákonité. Stačí si zobrať vnútornú šírku svätyne hocijakého kostola a od nej sú už odvodené všetky ostatné rozmery kostola. Jeho teória sa stala svetoznámou, pre istotu si ju overil aj na parížskej katedrále a následne vydal o tom rozpravu aj vo Francúzsku.  

Na svoj dóm nezabudol

Na „svoj“ dóm nezabudol a ovplyvňoval jeho reštaurovanie v 50. – 80. rokoch predminulého storočia. To všetko prispievalo k tomu, že jeho výhľad (vždy, keď bol v Košiciach) bol ešte lepší.

Zaujímavejšia je ale pamätná tabuľa v maďarčine, ktorá vraví, že sa tam v r. 1813 narodil zakladateľ ochrany pamiatok v Uhorsku Dr. Imrich Henszlmann. Na čítanie tabule však musíte byť ďalekozraký alebo si doniesť rebrík, pretože je až na poschodí medzi oknami z Hlavnej ulice. Aspoň ju nezničia prípadní šovinisti.  

Foto: Iveta Vaculová, Veronika Janušková