Aj v zime je Kvetná
Kedysi bola hlavnou ulicou v Šaci terajšia Kvetná. Jej názov však nevylučuje striedanie všetkých štyroch ročných období typických pre túto zemepisnú šírku.
Tá istá ulica sa za socializmu, ale len do roku 1972, volala maršala Malinovského. Vtedy sa Šaca zlúčila s Košicami a tam už Malinovského ulica bola, takže múdrejší ustúpil a premenovali ju na Kvetná.
Duchovné i svetské centrum
Tvar Kvetnej ulice, rozpoznateľný z ľubovoľného dronu alebo mapy Šace, je šošovkovitý. V strede tejto šošovky sa nachádza ostrovček, duchovné centrum Šace, alias kostol Najsvätejšej Trojice, až z 13. storočia. Ak by sme si dali pred ním spiatočku, dostaneme sa do tiež krásnej budovy, ale na svetský spôsob, do rokokového kaštieľa, ktorý si postavili Semseyovci. Na vstup do ktorejkoľvek z týchto dominánt Kvetnej ulice nás pripraví vzorka prírody zastúpená tujami i úhľadný chodník medzi nimi.
Na promenáde robia komukoľvek nonstop spoločnosť chlapíci sťaby dub. Nechystajú sa odtiaľ odísť už od roku 2003. Vtedy týchto remeselníkov zo spomínanej dreviny vyrezali ich kolegovia – tiež remeselníci – rezbári. Stanislav Polek vyrezal včelára, Ján Krajčí kováča, Pavol Šarišský mlynára, Pavol Eštočin vinohradníka a Miroslav Janič hrnčiara. Hravo a názorne si tak kedykoľvek pri prechádzke môžeme preopakovať kedysi najfrekventovanejšie remeslá v Šaci.
Kvetnú ulicu lemujú domy, jeden parádnejší ako druhý. Úplne najkrajšie sú však tie originálne, neprebudované, ktoré majú aj gánok a ich zachovaný pôdorys je kolmý na ulicu. Takto medzi domami zostáva priestor na záhradku. Stáročiami overeným pôdorysom sa inšpirovali aj architekti Šace ako ideálneho mesta hutníkov. Tak ako sú domy ku Kvetnej postavené kolmo k ulici, podobne na Železiarenskej ulici i na Námestí oceliarov, postavili kolmo slobodárne. Šlo o to, aby aj tie mali medzi sebou zelené plochy, akési dvory.
Pamätník obetiam vojen
Od západu na Kvetnej ulici decentne priťahuje pozornosť pamätník z granodioritu venovaný obetiam dvoch svetových vojen. Sponzorsky ho vymyslela i vyrobila rodina Kramaričova v roku 1998. Dva umelé výrezy v podobe polvalcov sú vytrhnuté zo svojej prírodnej formy, ktorá tvorí pozadie. Podľa vyhĺbenín v nej zbadáme, že polvalce sú aj stranovo otočené. Symbolizujú oddelenie a vytrhnutie obetí oboch vojen zo svojich prirodzených životov, rodín a domovov, ktoré im zároveň otočilo život o 180 stupňov. Za prvú svetovú vojnu je polvalec s menami obetí menší, za druhú väčší, čo je otrasný trend. A tak tie dva tam stoja preto, aby k nim už nepribudol ďalší.
Milan Kolcun
Foto: šč