Ako zanikla 150-ročná predajňa skla a porcelánu

Keď v roku 1833 založil podnikateľ Pavol Pausz na Hlavnej 15 predajňu skla a porcelánu, nemohol tušiť, že vydrží viac ako 150 rokov a že ani komunisti si netrúfnu to zmeniť.

Keď v roku 1833 založil podnikateľ Pavol Pausz na Hlavnej 15 predajňu skla a porcelánu, nemohol tušiť, že vydrží viac ako 150 rokov a že ani komunisti si netrúfnu to zmeniť. Lenže – prišiel November ´89 a o rok neskôr dalo vedenie mesta dom do dlhodobého prenájmu podnikateľke, ktorá predávala pletiarenské a šijacie stroje. Tradícia – netradícia, legendárny obchod zmenil sortiment. Dnes je v Pauszovom dome obchod so značkovými odevmi… Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

V 40. rokoch 19. storočia vlastnil dom na dnešnej Hlavnej 13 (na pohľadnici z roku 1901 druhý sprava) veľkoobchodník s tabakom Ignác Gyurkovics. Od roku 1847 mal v ňom cukráreň Rudolf Zuan, pôvodom Švajčiar. Spoločníkom mu bol po roku 1857 krajan Gaudenz Maffei, ktorý sa stal aj majiteľom nehnuteľnosti. V roku 1884 cukráreň „U Helvécie“ prevzal Alexander Kissváry. V priestoroch bývalej cukrárne mal po roku 1923 hodinárstvo a klenotníctvo Ármin Hahn. Po znárodnení tu ostalo klenotníctvo, v 50. rokoch krátko predajňa Mototechna, potom dlhé roky predaj poľovníckych potrieb.

Dvojposchodovú budovu na Hlavnej 15 (na historickej pohľadnici tretia sprava) poznajú starší Košičania ako Pauszov dom. Na prízemí bola predajňa so sklom a porcelánom, ktorú v roku 1833 založil Pavol Pausz a v roku 1861 ju odovzdal synovi Teodorovi. Sortiment rozšíril aj o keramiku z dovozu, kachľové pece, svietidlá a v roku 1880 tu zriadil dielňu na dekorovanie porcelánu, ako prvú vo vtedajšom Uhorsku. Úspechy v podnikaní mu umožnili v roku 1882 na mieste starého domu postaviť novú honosnú eklektickú budovu s elegantnou predajňou na prízemí. Predajňa skla a porcelánu tu bola aj po znárodnení až do roku 1990. Priestory tradičného obchodu po Nežnej revolúcii nezmyselne pridelilo mesto na zriadenie predajne pletiarenských strojov, čo skončilo podnikateľským neúspechom. Po reštitúcii v roku 2003 potomkovia pôvodných majiteľov dom predali a nový majiteľ ho v posledných rokoch dôkladne zrekonštruoval.

—

Prvý dom sprava stál do 30. rokov minulého storočia na mieste dnešného domu č. 11. Vznikol asi o sto rokov skôr po zbúraní hradieb. Podchodom pod ním sa vchádzalo na Zvonársku ulicu, ktorá viedla po trase bývalého chodníka pod mestským opevnením. Budova patrila pôvodne Košickej biskupskej kapitule, čo pripomínal aj reliéf srdca (sv. Floriána) na jeho priečelí. V polovici 19. storočia tu býval kanonik – veľprepošt František Turcsány. Na prelome 19. a 20. storočia bol jeho majiteľom krátku dobu obchodník so sklom Július Pausz, no v roku 1912 sa ako majiteľ už uvádza obchodník s pánskou konfekciou Ižo Weiner, ktorý tu mal svoju predajňu už v roku 1896.

Dom s podchodom na Zvonársku ulicu dala jeho majiteľka Alžbeta Weinerová okolo roku 1935 prestavať do súčasnej podoby. Nad obytnou časťou sa nachádza nízka povala, ktorej štítovú stenu charakterizujú pôvodne zaslepené francúzske kruhové okná. Obchod s pánskou módou po smrti zakladateľa Iža Weinera viedla od roku 1922 až do arizácie začiatkom 40. rokov jeho vdova Alžbeta, neskôr aj synovia Ladislav a Štefan Borosovci, ktorí boli okrem iného aktívnymi športovcami Košického atletického klubu. V dome bola predajňa textilu až do 90. rokov, teraz tu predávajú zdravotnícke potreby.