Ani socík nevytĺkol z hláv Košičanov meno Juliusa Meinla

„Denne čerstvú praženú kávu.“ Tento reklamný slogan si vymyslel rakúsky obchodník Julius Meinl I. V roku 1862 otvoril vo Viedni svoj prvý obchod s kávou. O štrnásť rokov neskôr zbankrotoval, avšak už o rok neskôr objavil medzeru na trhu, ktorú zaplnil, keď v roku 1881 otvoril svoju prvú priemyselnú pražia­reň kávy. V roku 1913 odovzdal firmu so sieťou pobočiek po celej Európe synovi. Julius Meinl mladší rodinné impérium ďalej rozvíjal. A nevyhol sa ani Košiciam…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom. Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Dom č. 55 (na snímke z roku 1909 tretí zľava) bol po veľkom požiari mesta znovu postavený v renesančnom štýle začiatkom 17. storočia. Okolo roku 1800 ho barokovo-klasicisticky prebudovali a túto podobu si uchoval podnes. Tu býval v roku 1619 richtár Melichar Rajner, prívrženec protestantských vojakov Gábriela Bethlena, ktorí za jeho éry umučili troch košických jezuitských kňazov pre ich náboženské presvedčenie.

Prvým obchodom v dome bolo železiarstvo, ktoré založil Ján Hütflösz a po roku 1820 už patril Jakubovi Schönhofferovi. Od roku 1861 obchod viedol jeho syn Emil, no v roku 1866 skrachoval. V roku 1884 obchod odkúpil Ernest Binder a prevádzkoval ho do roku 1913, keď sa majiteľom stal jeho zať Alex Várkoly. Ten obchod zrušil v roku 1926 a v predaji textilu pokračoval nový majiteľ domu Maximilián Burger. Potom, až donedávna, bol obchod známy ako „Dom vlny a hodvábu“.

Dom č. 57 (druhý zľava) pochádza zo 14. storočia. Na tejto snímke je ešte zachovaná jeho krásna gotická brána, ktorú zlikvidovali pri stavebných úpravách až po roku 1950. Už okolo roku 1850 tu bola lekáreň, ktorú po roku 1911 nahradila predajňa lahôdok, neskôr vináreň a od roku 1938 predajňa kávy a lahôdok známej viedenskej firmy „Julius Meinl“. Tá tu bola do roku 1945. V bývalej firemnej predajni Juliusa Meinla boli po vojne potraviny a potom dlho pultová predajňa Káva – čaj, ktorú starší Košičania naďalej nazývali „U Meinla“.

_____________

Dom na Hlavnej č. 53 (na fotografii z roku 1931) stojí na mieste budovy už zo 14. storočia, ktorá vyhorela pri veľkom požiari mesta v roku 1556. V roku 1905 sa jeho majiteľom stal Aurel Richtárszky. Nehnuteľnosť v roku 1928 predali družstvu Košický sporiteľný spolok, ktorý bol v tejto budove v podnájme. Spolok tam sídlil až do svojho zániku v roku 1945. V roku 1931 dom zmodernizovali.

Družstvo malo od začiatku tisíc členov, ktorí sa zaviazali okrem zápisného na svoje konto každý týždeň ukladať po jednom forinte s možnosťou vybrať svoj vklad až po piatich rokoch s príslušným úrokom. Do konca roka 1900 mal spolok základný kapitál v hodnote 560-tisíc korún a mohol pre svojich členov poskytovať výhodné pôžičky s úrokom šesť percent. V roku 1931 už mal vyše 3 300 členov a finančný kapitál viac než 14 miliónov Kč, hodnota budovy predstavovala ďalších 1,5 milióna Kč. Predsedom správnej rady bol Jozef Széman, riaditeľom Daniel Jakobovits a prokuristom Elemír Weisz. Fasáda domu prestavbou stratila svoju predošlú podobu a získala jednoduchý funkcionalistický vzhľad s mramorovým obložením prízemia, kde bankové priestory pre vybavenie klientov nahradili predošlé obchodné prevádzky.

Po roku 1949 namiesto banky zriadili predajne. Kníhkupectvo vydavateľstva Naše vojsko v 70. rokoch nahradila predajňa textilu. V roku 2007 počas maľovania fasády odstránili z vchodových dverí plechové iniciálky KTE označujúce maďarskú skratku niekdajšej sporiteľne.

foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková