Budovy, ktoré dýchajú históriou napriek tomu, že zmenili svoj zovňajšok
Denne prechádzame po košických uliciach bez toho, aby sme sa zamýšľali, aké budovy sa okolo nás nachádzajú či aká je ich história. Správny Košičan by však mal mať o svojom meste prehľad. Vedeli ste, že na mieste vedeckej knižnice bol kedysi palác alebo že legendárna Slávia bola v minulosti hotelom?
Kedysi továreň, dnes centrum kultúry
Tabaková továreň bola v Košiciach založená v roku 1851 a fungovala len tri roky. Aj za tento krátky čas sa však stala jednou z najväčších v meste, o čom svedčí aj fakt, že zaberala až deväť budov. Továreň sa nachádzala na Tabakovej ulici. V minulosti boli ulice pomenované často podľa cechov či tovární, na ktorých sa nachádzali, a ani Tabaková ulica nebola výnimkou. V súčasnosti je známa pod názvom Gorkého ulica.
Po zatvorení továrne sa priestory rozdelili a vznikli v nich nové inštitúcie. V súčasnosti niektoré z nich patria spoločnosti Procesná automatizácia (PA), ktorá sa už viac ako 20 rokov zaoberá riadiacimi a informačnými technológiami.
V jednej z budov sídli aj košické centrum kultúry – Tabačka Kulturfabrik, ktorá dostala názov, ako inak, po továrni. Priestor s rozlohou až 2500 metrov štvorcových dnes patrí súčasnému umeniu, koncertom, divadlu, klubovým filmom a vzdelaniu. Okrem toho sa v priestoroch nachádza aj denné bistro a bar.
Pred budovou Tabačky je možné vidieť pozostatky koľajníc továrenskej električkovej dopravy. Keď v noci električky neprevážali ľudí, tak sa po koľajniciach premávali vagóny so surovinami zo železničnej stanice až priamo do továrne. Zamestnanci ,,tabačky“ sa takto zásobovali tabakom, z ktorého sa cez deň stali cigarety.
Poznáte Rothov fotoateliér?
Ďalšou známou budovou, okolo ktorej ste už niekedy určite išli, je meštiansky dom z 13. storočia. Ide o Rothov fotoateliér, ktorý sa nachádzal na Hlavnej 12. Pomenovaný je po slávnom fotografovi Imrichovi Emanuelovi Rothovi, ktorý v nej žil v rokoch 1850 až 1885. V priestoroch jeho fotoateliéra sa dnes nachádza pivotéka a vinotéka.
Imrich Emanuel Roth sa narodil v Košiciach v roku 1814. Po štúdiu vo Viedni, Mníchove a v Düsseldorfe pôsobil aj v Paríži, kde sa oboznámil s technikou fotografovania. Po návrate domov do Košíc si otvoril školu kreslenia, no jeho vášňou bolo aj fotografovanie. Z jeho dielne pochádzajú najstaršie fotografie mesta Košice, ktoré mali taký úspech, že sa dostali aj na 1. hospodársku a umeleckú výstavu v Košiciach v roku 1857. V ten istý rok reprezentovali mesto Košice aj na svetovej výstave v Bruseli.
V súčasnosti je možné si Rothove fotografie pozrieť vo Východoslovenskom múzeu.
Vedeli ste, že hotel Double Tree mal až dvoch predchodcov?
Na Námestí osloboditeľov stál na mieste dnešného hotela Double Tree do roku 1945 hotel Schalkház. Ten bol okrem iného aj rodiskom najslávnejšieho konštruktéra vetroňov v Uhorsku Sándora Svachulaya (1875).
V roku 1945 bol hotel zbúraný a na tom istom mieste postupne vyrástol nový Hotel Slovan, ktorý bol dokončený 17. decembra 1971. Mal 12 poschodí a v dobe svojej existencie bol najznámejším interhotelom v Košiciach. Jeho súčasťou bol aj prezidentský apartmán, ktorý navštívili mnohé známe osobnosti, ako napríklad Gustav Husák, Václav Havel, Luciano Pavarotti a ďalší.
Hotel sa znovuzrodil 19. februára 2009 a dnes je známy ako Hotel Double Tree by Hilton. Celkovo sa v ňom nachádza 170 izieb vrátane 10 apartmánov. V roku 2014 získal ocenenie Trend Top 2014 za najlepší hotel v Košickom kraji.
Legendárna kaviareň
Kto by nepoznal kaviareň Slávia, ktorej počiatky siahajú ešte do začiatku 19. storočia? Pred tým, ako sa zrodila táto legenda na jej mieste stál hotel Schifbeck. Bývalý majiteľ ho predal košickému pivovarníkovi Konštantínovi Bauerneblovi. Ten ho dal zbúrať a na jeho mieste postavil snáď najkrajšiu secesnú budovu v Košiciach. Pôvodne mala názov Savoy, no neskôr sa premenovala na Royal. Najzaujímavejšie na nej boli mozaiky na priečelí, na ktorých boli maľby zajaca a kohúta. Tie sa na budove vôbec nevyskytli náhodou. Bauernebl chcel totiž prostredníctvom nich ukázať svoju osobnosť. Zajac symbolizuje šikovnosť a prefíkanosť, kohút zase usilovnosť, skoré vstávanie i bojovnosť.
V 90-tych rokoch bola budova rekonštruovaná. Istý čas v nej sídlil obchod s textilom a krátko po ňom i kasíno, teraz je už však opäť sama sebou – prestížnou kaviarňou.
V minulosti palác, dnes knižnica
Na rohu Hlavnej a Vrátnej ulice sa nachádzal Pongrácovsko-Forgáčovský palác. V 19. storočí ho dali postaviť dva šľachtické rody, ktoré svoje erby nechali umiestniť do stredu v hornej časti budovy. Palác bol postavený v empírovom štýle, v ktorom išlo predovšetkým o monumentalitu, jednoduchosť a farebnú striedmosť.
V priebehu rokov sa v paláci vystriedalo niekoľko rôznych inštitúcií: miestodržiteľský úrad, pánske kasíno, banky a knižnica. V rokoch 1939 až 1940 zastrešili dvor tohto paláca, čím vytvorili nádhernú dvoranu s presklenou kupolou pre Hornomaďarskú obchodnú banku.
Po nej budovu prevzala Obchodná banka a od roku 1952 sa v nej nachádza centrálna sála Štátnej vedeckej knižnice.
Štátna vedecká knižnica je počtom zväzkov druhou najväčšou na východnom Slovensku. Špecializuje sa predovšetkým na odbornú literatúru zameranú na baníctvo, geológiu, hutníctvo a ekológiu.
(IP)
