Bývalý režim zlikvidoval kláštor i školu dominikánok
Dnes odbočíme z Hlavnej na Zbrojničnú ulicu. Pristavíme sa pri nárožnej budove na jej úplnom konci. Spojnicu dnešnej Hlavnej a Moyzesovej, ktorá je dlhá 290 metrov, vytýčil v roku 1854 mestský inžinier František Rozsay. Pristavme sa pri budove, z ktorej bývalý režim nemilosrdne vyhnal rehoľníčky rádu Dominikánov…
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
Budovu na Zbrojničnej ulici č. 5 postavili po zbúraní mestského opevnenia ako prvú v západnej časti ulice. Vznikla v roku 1855 ako prízemný objekt, ktorého pôvodným majiteľom bol Ján Nagy. V roku 1868 sa vlastníkom domu stal kníhkupec Gustáv Harting. Po ňom bol dlhé roky jeho majiteľom podnikateľ Engelbert Rotter, ktorý ho v 90. rokoch 19. storočia zvýšil o jedno poschodie, čím budova získala eklektickú fasádu s nárožnými rizalitmi a rohovou balustrádou na strešnej rímse. Aj tento dom v roku 1911 od Rotterových dedičov kúpil František Ballo, no už v nasledujúcom roku ho predal kongregácii sestier dominikánok spolu s vedľajšou záhradou.
[article slug=”slavny-hotel-schalkhaz-nechali-spustnut-zburat”][/article]Dominikánky už v roku 1903 získali aj nehnuteľnosť na dnešnej Moyzesovej ulici č. 8, neskôr aj vedľajší dom č. 10, a tak sa tu postupne vytvoril celý komplex opatrovne, kláštora a škôl, ktorých záhrady zasahovali až po Tordássyho (dnes Bačíkovu) ulicu. Na Zbrojničnej ulici č. 5 zriadili rehoľníčky v roku 1912 štvortriednu dievčenskú ľudovú a štvortriednu meštiansku školu s internátom. Riaditeľkou spojených dievčenských škôl sa stala predstavená Raymunda Röthyová. O ich fungovaní sa pri návšteve Košíc pochvalne vyjadroval aj minister školstva Béla Jankovich.
<style type=”text/css”>
</style>
[ad][/ad]
V roku 1924 sa kláštor i škola dostali do správy provincie českého rádu dominikánok, ktoré školu v slovenskom duchu prispôsobili potrebám nového štátu. Z tohto obdobia pochádza aj historická snímka. Po konfiškácii majetku kongregácie dominikánok bola od roku 1952 v budove základná škola a v reštitúcii po roku 1989 ju vrátili rádu dominikánok.