Časť Hlavnej ulice sa zmenila na nepoznanie
Máme byť na čo hrdí. Najväčšia mestská pamiatková rezervácia na Slovensku, v bývalom Československu hneď po Prahe, je v našom meste. Na rozlohe 85,5 hektára je 608 pamiatok zapísaných v Ústrednom zozname pamiatok. Len pre porovnanie – Bratislava ich má o viac ako polovicu menej…
Historické jadro Košíc, na rozdiel od väčšiny slovenských miest, v ktorých bývalý režim búral históriu a staval paneláky, ostalo po stáročia takmer nedotknuté. Dnes ale nahliadneme na časť Hlavnej ulice, ktorá sa zmenila na nepoznanie. Päť meštianskych domov od nárožia s Kasárenským námestím padlo za obeť doby. Lenže budovy bývalého Prioru a v susedstve funkcionalistického nájomného domu, ktoré, mierne povedané, v kontexte pamiatkovej rezervácie vyzerajú ako päsť na oko, sú už dnes tiež súčasťou historického jadra a vypovedajú o svojej dobe…
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Zahľaďme sa najskôr na úžasnú pohľadnicu z roku 1901. Prvé tri budovy zľava dnes už neexistujú. Na ich mieste boli v ranom stredoveku hranice Košíc a tiahla sa tu severná časť pôvodného mestského opevnenia arpádovskej éry zo 60. rokov 13. storočia. Po roku 1430 mesto tieto hradby posunulo severnejšie asi o 40 metrov a na uvoľnenej parcele tu mohli neskôr vzniknúť prvé meštianske domy. Zbúrali ich v roku 1965 a na ich mieste po roku 1968 vyrástol obchodný dom Prior (dnes Tesco – Hlavná č. 111). Na svoju dobu nezvyčajnú budovu projektovala vynikajúca česká architektka Růžena Žertová.
[ad][/ad]Rohový dom s netradičným zakončením strešnej rímsy získal poslednú podobu fasády prestavbou v roku 1901, kedy bol jeho majiteľom Filip Guttmann. Bola to rozsiahla budova so vstupom do dvornej časti bránou z bočnej ulice. Zo strany Hlavnej tu bola začiatkom 20. storočia predajňa rozličného tovaru a na nároží kaviareň „Elite Múzeum“, ktorej majiteľom bol Alojz Steiner. Od začiatku 40. rokov až do asanácie v roku 1965 v týchto priestoroch fungovala aj predajňa mäsa, jej majiteľ do roku 1945 bol Karol Freudenfeld.
Druhý dom zľava vlastnil od polovice 19. storočia advokát a posledný mestský richtár Daniel Czitó. Ďalším významným majiteľom bol od 80. rokov kachliar Jozef Magócsi a od roku 1927 Rudolf Offner. Ten mal v budove známy ženský módny salón „Klein & Offner“. Jeho spoločník pod novým menom Gejza Kalina obchod vlastnil až do roku 1949. V čase vzniku pohľadnice tam mal predajňu lahôdok Jakub Spiegel.
[article slug=”kde-nakupovali-stari-kosicania-tovary-zo-zahranicia”][/article]Majiteľom tretieho domu zľava bol od roku 1926 Móric Schweit, ktorý tu mal krčmu už od roku 1905. Koncom 20. storočia krčmu nahradila populárna cukráreň „Galateria“, ktorej majiteľ Alberto Soravia tu ponúkal aj chutnú taliansku zmrzlinu. Počas vojny sa angažoval v talianskej fašistickej strane, v roku 1945 ušiel z Košíc a majiteľom prevádzky s exotickým názvom „Baš-Vardar“ sa stal balkánsky cukrár Rachman Redžepovič. Ten zas musel opustiť mesto po roztržke Tita so Stalinom, čím sa Juhoslávia pre nás stala nepriateľským štátom.
Teraz si pozrime pohľadnicu z roku 1910. Tretia a štvrtá budova sprava boli asanované tesne pred rokom 1938 a na ich mieste vyrástli dva štvorposchodové nájomné domy, v tom čase najmodernejšie obytné budovy na Hlavnej ulici (č. 107, 109 – tá je skrytá v dvornej časti) a ich majiteľom bol Martin Roth. Bývali v nich zámožné rodiny, v januári 1945 tu bolo veliteľstvo sovietskych vojsk. Majiteľom pôvodného južnejšieho domu bol od 50. rokov 19. storočia mestský geometer Eugen Hlavács (1819 – 1887), potom jeho dcéra Irma a od roku 1926 Martin Roth.
[article slug=”slavny-hotel-schalkhaz-nechali-spustnut-zburat”][/article]Dom č. 105 (druhý sprava) na úzkej parcele vlastnil v polovici 19. storočia Andrej Gallas. Začiatkom 70. rokov sa jeho majiteľom stal učiteľ, neskôr riaditeľ banky Koruna Ján Kresz. Po roku 1920 jeho vdova nehnuteľnosť predala obchodníkovi s vínom Móricovi Süszholzovi. V budove bola od polovice 20. rokov až do znárodnenia drogéria a predaj fotopotrieb, ktorej majiteľom bol Mikuláš Danielis. Dnes je tu predajňa kozmetiky.
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.