Čo stálo na mieste Jalty, Žobrákovho domu a Domu nábytku

Dnes nahliadneme do minulosti troch budov na Hlavnej ulici. Prvú poznajú Košičania pod názvom Jalta (Hlavná 69), druhú ako Žobrákov dom (Hlavná 71) a tretia je známa ako Dom nábytku (Hlavná 73)…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Na mieste Jalty stál dom (na snímke z roku 1895 prvý sprava), ktorý vlastnil od r. 1599 hlavný richtár, humanistický básnik a učiteľ Ján Bocatius. Koncom 18. storočia patril grófovi Pavlovi Szapárymu a vtedy získal klasicistickú fasádu s náznakom okien na pôjde. Objekt v roku 1805 prešiel do vlastníctva mesta, ktoré ho darovalo armáde. Tá tu zriadila c. k. hlavnú strážnicu. Od armády ho mesto v roku 1885 získalo späť a v roku 1907 ho predalo rádu premonštrátov. Tí ho po roku 1930 predali firme GUPA, ktorej majiteľom bol v tom čase Eudolf Bangrátz. Počas vojny, až do roku 1949, tu bola predajňa umeleckého nábytku „Elka“, ktorej majiteľom bol Alexander Csopp. V priestore severne od vstupnej brány mal obchod so sklom a porcelánom už od roku 1876 Viliam Breuer, potom Vojtech Pausz. V roku 1922 ho prevzala sklárska firma GUPA (Glass ud Porzellan Aktiengesellschaft), ktorá tu mala aj svoje sídlo. V roku 1958 budovu získal podnik Reštaurácie na zriadenie prevádzok rýchleho občerstvenia. O dva roky neskôr, v roku 1960, ju asanovali a na jej mieste do roku 1965 úplne ukončili stavbu novej budovy Jalta.

Ani vedľajší dom vľavo (dnes Hlavná 71) už dávno neexistuje. Vznikol na základoch zo 14. storočia. Aj keď bol v roku 1760 prestavaný, zachoval sa jeho gotický kamenný portál. V roku 1850 sa ako majiteľ domu spomína Jakub Sihulszky, no v polovici 50. rokov ho už vlastnil kráľovský radca František Jakabfalvay. Od roku 1885 bolo v dome známe kníhkupectvo „Kaczányi a Vitéz“. 

V roku 1897 sa novým vlastníkom domu stal obchodník s lahôdkami Vojtech Strasser, ktorý ho zbúral a na jeho mieste postavil pekný secesný objekt, Košičanom známy ako Žobrákov dom (na historickej pohľadnici z roku 1900 druhý zľava). Postavili ho v r. 1898, čo hlása i dátum v hornej časti fasády. Je to jedna z najkrajších secesných stavieb v meste. Na vrchole štítu je terakotová socha zdvorilo salutujúceho muža, z čoho vznikla klamlivá legenda, že ide o žobráka, ktorý si z milodarov Košičanov postavil tento dom. Pravda je však taká, že socha obchodníka s mešcom peňazí za pásom bola sériovým výrobkom, presne taká, akých sa v danej dobe vyskytovalo veľa aj popri chodníkoch v tatranských rekreačných osadách. V minulom režime bola v objekte predajňa gramoplatní Supraphon, neskôr Opus. Po roku 1990 bola v tých priestoroch známa parfuméria. V menších priestoroch južne od vchodu bola v 50. až 70. rokoch prevádzka služieb pre fotoamatérov, v súčasnosti je tam cestovná kancelária. 

Dom vľavo (dnes Hlavná 73) vlastnil na začiatku 18. storočia František Palásthy. V roku 1911 sa jeho majiteľom stal veľkoobchodník s lahôdkami a koloniálnym tovarom Štefan Micelli. Od jeho dedičov nehnuteľnosť kúpila nemecká továreň na nábytok Heinrich Schnitzer, ktorá ho zbúrala a na jeho mieste v r. 1931 dala postaviť modernú funkcionalistickú budovu, tzv. Palác nábytku. Na jej prízemí zriadili vzorovú predajňu svojho nábytku. V menších (južných) priestoroch bola opäť cukráreň Júliusa Götza a od r. 1941 elegantné espresso Terefere, ktoré zriadil Rudolf Binder. Po vojne tu bola už len predajňa nábytku národného podniku Sitno a dom nábytku je tu dodnes.