Dedo Mráz priletel do Košíc už aj na rakete

Žiariaci vianočný strom pri súsoší Immaculata, vysvietená vianočná výzdoba, vôňa opekaných pochúťok, davy ľudí na Hlavnej ulici. Také sú dnes košické Vianoce. Vždy to tak nebolo. V minulosti boli vianočné Košice oveľa tichšie a tmavšie.

O tom, ako to kedysi vyzeralo v centre mesta, sme sa porozprávali s človekom, ktorý to všetko zažíval na vlastnej koži. Dlhoročný fotograf a športovec Róbert Berenhaut má 86 rokov. Celý svoj život býval a pracoval v Košiciach a má z čoho čerpať spomienky.

Vojnové sviatky

“Prvé Vianoce, na ktoré sa pamätám, boli vojnové. A doslova tmavé. Vtedy sa museli kvôli nebezpečenstvu bombardovania po zotmení zatemniť všetky okná, na uliciach sa vôbec nesvietilo. Nebolo ničoho, ale nejaký stromček sme mali. A darčeky? Ja som mal veľkú radosť z kníh – verneovky alebo mayovky,“ hovorí stále aktívny dôchodca.

Napriek vojne Košičania mali vždy aj veľký vianočný strom. Ozdobený, ale neosvetlený. Stával pred budovou Štátneho divadla. „Pod strom sa dávali dary pre tých najchudobnejších. Každý to, čo by iný mohol využiť. Napríklad šaty, ale aj hračky. Raz som tam videl zviazanú kôpku dreva na kúrenie. Niekto chudobný si mohol doma na Vianoce zakúriť. A to bola veľká vec v tých časoch!“ Na Vianoce bývalo oveľa viac snehu.

Na Hlavnej často aj polmetra do výšky. „Chodievali sme na polnočnú omšu do veľkého kostola, do Dómu sv. Alžbety, ale aj k františkánom. Pred hlavným vchodom kostolníčka teta Mariška zametala nielen priestor pred bránou, ale aj ľuďom topánky, aby nenanosili sneh dovnútra,“ usmial sa pri spomienke košický pamätník.

Ozdobené výklady

V päťdesiatych rokoch sa Vianoce na Hlavnej niesli v znamení ozdobených výkladov štátnych obchodov. „Každá obchodná organizácia sa snažila, aby jej výklad bol najkrajší. Aranžéri vyrábali pútače a dávali ich do výkladných skríň. Mestský národný výbor vyhlasoval súťaže o najkrajší výklad. Ja som ich fotil a podľa mojich fotografií rozhodovala komisia,“ hovorí R. Berenhaut.

O nejakej svetelnej výzdobe sa hovoriť nedalo. Ani o vianočných trhoch. Tie sa v centre Košíc objavili až v šesťdesiatych rokoch na Roosveltovej ulici. V stánkoch sa dal kúpiť takzvaný úzkoprofilový tovar. „Napríklad mandarínky, pomaranče či banány. Ale dalo sa kúpiť aj oblečenie, aké inokedy v obchodoch nebolo. Ja som si kúpil dve popelínové košele,“ spomína fotograf.

Dedo Mráz na saniach  aj na rakete

„V tých časoch sa väčšinou ani nerobili programy na pódiu na Hlavnej. To si organizovali podniky alebo školy v ich priestoroch. Ale kostol bol na polnočnej takmer vždy plný. Výzdoba síce nebola, ale mesto svietilo. Viaceré obchody už mali neónové svetlá a tie boli zapnuté a svietili. Potom prišla normalizácia, sedemdesiate roky. Ak bol sneh, tak na Hlavnú prišiel na saniach dedo Mráz, alebo na stanicu. Raz dokonca priletel na rakete. Vrchnosť sa snažila miešať do Vianoc komunistickú ideológiu. Pritom viacerí funkcionári chodili do okolitých dedín, kde ich nepoznali, na polnočnú omšu,“ dodáva R. Berenhaut.

Tak to má byť

„Dnes je vo vianočnom čase Hlavná ulica miestom, ktoré žije, kde sú kultúrne vystúpenia, kde sa stretávajú ľudia, ktorí sa nevideli celý rok, chodia aj zo širšieho okolia. A tak to má byť,“ uzatvára fotograf, ktorý to v Košiciach nielen videl, ale aj zaznamenával na celuloid a dnes na pamäťovú kartu svojho Nikona.

Foto: TASR