Dnešný stánok mladých výtvarníkov slúžil ako mlyn

Dnes odbočíme z Hlavnej ulice na Zbrojničnú. Spoločne nahliadneme do histórie výnimočnej stavby, ktorú dnes poznáme pod názvom Rotunda. 

Ulica sa pôvodne vyvíjala ako komunikácia vedúca po vnútornej strane severozápadnej časti mestského opevnenia. Keď po roku 1400 postavili mestskú zbrojnicu, hradby za čias panovania Žigmunda Luxemburského posunuli asi o 40 metrov severnejšie a ulica prestala viesť bezprostredne pod nimi. 

Názov Zeug Haus Gasse (Zbrojničná ulica) je uvedený už na mape z roku 1781, maďarský ekvivalent Fegyverház utca sa objavuje po roku 1850. V roku 1919, keď po vzniku Československa poslovenčovali staré názvy ulíc, chybne ho preložili na „Zbrojnícka ulica“ (odvodené od slova zbrojník). Názov sa s výnimkou rokov 1938 – 1945 udržal až do r. 1990, kedy ulici dali správne pomenovanie Zbrojničná. Odvodené je od starej zbrojnice, ktorá tu kedysi stála…

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Tesne po roku 1400, keď vznikla mestská zbrojnica, na protiľahlej strane ulice postavili aj tzv. suchý mlyn, ktorý slúžil na drvenie sanitry potrebnej na výrobu pušného prachu. O tom svedčí aj maďarský nápis na pohľadnici „Régi – puskatorony“, čo v preklade znamená „Stará puškárska (prašná) veža“. Mlyn nebol poháňaný vodnou energiou, ale jeho mechanizmy roztáčala ozajstná konská sila. Pri opise mesta z roku 1604 sa uvádza ako „suchý konský mlyn pri hornej bráne“, na pláne z roku 1781 je vyznačený ako „konský mlyn patriaci (vojenskému) hospodárstvu“. 

Táto zaujímavá stavba tvaru rotundy mala po obvode iba malé vetracie okná a zdanlivo pripomínala baštu mestského opevnenia, čo sa aj chybne dlhé roky (až donedávna) tradovalo. Objektu hrozil v r. 1886 dokonca zánik, keď na jeho mieste chcel stavebník blízkeho domu Adolf Girsik zriadiť aj obchodnú prevádzku, čo mu vedenie mesta, našťastie, neodsúhlasilo.

Ešte začiatkom 20. storočia nemalo mesto priestory, ktoré by mohli využívať výtvarní umelci na výstavy svojich diel alebo ako ateliér. Na túto kritickú situáciu v roku 1902 poukázal propagátor umenia, amatérsky maliar a tabulárny sudca Edmund Hornyay. V roku 1905 bol predložený návrh, aby pre potreby košických maliarov prestavali bývalý „suchý mlyn“ na Zbrojničnej ulici. 

Na zastupiteľstve mesta 30. mája 1908 schválili žiadosť mladých umelcov Ľudovíta Csordáka a Elemíra Halásza-Hradila o jeho prestavbu na umelecký ateliér. Náklady mali dodatočne kryť umelci z nájomného. Dom košických maliarov slávnostne otvorili 7. októbra 1909 spolu s výstavou diel Ľ. Csordáka a E. Halásza-Hradila. Na objekte vytvorili dve veľké mrežované okná a jeho fasádu neskôr vyzdobili grafitom stvárňujúcim prácu umelcov, ktorí prisľúbili zriadiť v týchto priestoroch aj maliarsku školu. Obaja tu mali svoje samostatné ateliéry až do konca života. V súčasnosti priestory využíva Škola úžitkového výtvarníctva a na vonkajšej stene sú pamätné tabule oboch maliarov.

Čiastočne zobrazený poschodový eklektický dom vpravo si dal v roku 1886 postaviť bohatý podnikateľ a účastník revolúcie 1848/1849 Adolf Girsik. Z jeho fasády vystupujú tri rizality zdobené rustikou a nad nimi zo strešnej rímsy vyčnieva atika. Na prízemí aj poschodí sú združené okná zdobené zvrchu prerušovanými segmentovými frontónmi a na parapete balustrádou. Tento dom, hoci stojí na rohu Zbrojničnej a Mäsiarskej ulice, bol až do roku 1911 evidovaný na Hlavnej ulici (dnes č. 102) lebo stál na jeho pozemku. Až od roku 1912 má číslovanie zo strany Zbrojničnej ulice (č. 8, dnes č. 6) aj Mäsiarskej ulice (č. 67), odkiaľ dnes nie je očíslovaný. Od roku 1901 vlastnil dom syn zakladateľa a majiteľ prepravnej firmy Gabriel Girsik. Od začiatku 80. rokov do roku 1992 mala v dome časť svojich učební Škola úžitkového výtvarníctva.