Dominikánske námestie pomenovali podľa komunistického vodcu

Po historickej exkurzii Mäsiarskou ulicou dnes odbočíme na Dominikánske námestie. Romantické námestíčko s tržnicou, alebo „starým pľacom“, ako ho poniektorí Košičania dodnes nazývajú, sa vytváralo od 30. rokov 13. storočia súčasne s výstavbou kostola rehole dominikánov.

V skutočnosti námestie nebolo až takým starým trhoviskom – v tejto časti mesta boli trhy od 30. rokov 19. storočia na tzv. Vonkajšej strednej promenáde a až po roku 1870 sa presunuli na námestie vedľa kostola a pred kláštor na Mäsiarsku ulicu, čo v zredukovanej podobe trvá dodnes. Súvislá výstavba obytných domov je od čias stredoveku iba pozdĺž južnej strany námestia…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

V prvej polovici 50. rokov 19. storočia zbúrali časť domov pod bývalými hradbami na niekdajšej Kvetnej ulici (Blumen Gasse) a cez uvoľnený priestor vytýčili novú komunikáciu. Spájala námestie s upravenou plochou, tzv. Glacis (neskôr Vonkajšia promenáda), ktorá sa tiahla od juhu na sever pred západnou časťou bývalých hradieb (dnes Moyzesova ulica). Novú spojnicu nazvali „Sándor utca“ a po roku 1918 dostala slovenský ekvivalent názvu – Alexandrova ulica. Podľa akého Alexandra ju pomenovali, sa zatiaľ zistiť nepodarilo.

[ad][/ad]

Ako prvý stál na južnej strane tejto novej ulice už v 60. rokoch 19. storočia predchodca dnešného domu č. 33, ostatné vznikali postupne ešte ďalších 20 rokov. Dom na severnom rohu ulice vznikol tiež v 60. rokoch 19. storočia, ďalej bola nezastavaná plocha patriaca gréckokatolíckej cirkvi. Na jej konci v roku 1886 postavili gréckokatolíci svoj kostol s priečelím na dnešnú Moyzesovu ulicu. Alexandrova ulica dostala v roku 1936 nové pomenovanie Cyrilo-Metodejská podľa solúnskych vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda. Názov zostal v platnosti do novembra 1938, kedy Maďari vrátili ulici pôvodný názov Sándor utca (Alexandrova ulica), no už v júni 1939 ju premenovali na Szent Imre utca podľa sv. Imricha, ktorý bol synom uhorského kráľa Štefana I. V roku 1945 ulici vrátili trochu pozmenený predvojnový názov Cyrilometodejská ulica a ten vydržal v časti od Hradbovej po Moyzesovu aj počas éry socializmu až do roku 1993, kedy názvom splynula s Dominikánskym námestím. Táto (západná) časť „námestia“ má však aj teraz charakter ulice. Menil sa aj názov „historickej“ plochy námestia.

foto: Veronika Janušková — foto: Iveta Vaculová

Priestory južne a západne od kostola a kláštora dominikánov sa v najstarších písomnostiach spomínajú ako „hintter der Kloster“ (za kláštorom). Až na plánoch z konca 18. storočia sa nazýva „Dominicaner Platz“ (Námestie dominikánov), od roku 1867 sa uvádza maďarský ekvivalent „Domonkos tér“. Názov námestia sa zmenil v roku 1951, keď ho pomenovali Dimitrovovo námestie podľa bulharského komunistického vodcu Georgi Dimitrova. V roku 1990 oficiálne vrátili námestiu historický názov.

Na severnej strane stojí kostol dominikánov s novšími prístavbami. Za križovaním s Hradbovou ulicou je jeden obytný rohový dom, potom záhrada gréckokatolíkov a napokon kostol. Aj keď na námestí v minulosti žili hlavne ľudia zo stredných vrstiev, predsa tu nájdeme domy, ktorých majitelia alebo obyvatelia boli významní Košičania.

Napríklad majiteľom domu č. 7 bol začiatkom 18. storočia sochár a tvorca súsošia Immaculaty Šimon Grimming. V dome č. 13 žil v polovici 19. storočia ďalší mestský sochár Andrej Kavetzky, v priečne stojacom dome č. 9 sa narodil známy akademický maliar a reštaurátor František Klimkovics. V čísle 25 sa narodil významný maliar Leopold Horovitz, ktorého matka, inak žijúca v Rozhanovciach, bola v Košiciach na trhu a počas náhleho pôrodu jej poskytli izbu v tomto dome.