Dopravná priemyslovka sídli v najväčších kasárňach mesta

V roku 1817 boli Košice vojenským mestom. Mali 11 963 obyvateľov a žilo tu aj ďalších 1 500 príslušníkov vojska, čo predstavovalo viac ako 12 percent z celkového počtu obyvateľov. Kasárne zo začiatku 18. storočia už boli vo veľmi zlom stave a nevyhovovali ani kapacitou početnej košickej vojenskej posádke. Preto bolo potrebné myslieť aj na nové možnosti jej ubytovania. A tak vznikla potreba výstavby nových, moderných kasární. Možno neviete, že v najväčších sídli dnes Stredná priemyselná škola dopravná (Hlavná 113)…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

V roku 1816 zhotovil inžinier Kontsek projekt nových kasární pri vyšnej bráne, ale jeho návrh mestský stavebný úrad neschválil. Ďalšie projekty, ktoré sa aj realizovali, vyhotovil v rokoch 1824 – 1832 mestský architekt Jozef Bellagh. Narodil sa v Pešti, kde absolvoval gymnázium a od roku 1802 sa ďalej vzdelával v Košiciach na Škole technického kreslenia u známeho pražského maliara pôsobiaceho vo Viedni Erazma Schrötta. Po 15-ročnom pedagogickom pôsobení v šľachtickom konvikte a na dievčenskej škole uršulínok už ako riaditeľ Kráľovskej národnej kresliarskej školy v Košiciach stal sa v roku 1818 aj mestským architektom – staviteľom. 

Prvá časť Horných kasární bola postavená v roku 1826 pozdĺž tvoriaceho sa predĺženia Hlavnej ulice. Na južnej strane sa spájala s pôvodnými kasárňami, ktoré boli do terajšej podoby vyvýšené a prestavané v roku 1832. Klasická budova kasární (dnes Hlavná č. 113) bola až do polovice 80. rokov 19. storočia najväčším vojenským objektom v meste a pojala 1 034 vojakov. Kasárne užívalo mužstvo 34. c. a k. pešieho pluku, veliteľský zbor bol od roku 1890 v kasárňach na protiľahlej strane ulice (dnes sídlo Ústavného súdu na Hlavnej č. 110). Pluk s tromi prápormi založil ešte v roku 1734 plukovník, barón László Kökényesdy, ktorý už v hodnosti generála bol aj jeho prvým veliteľom. V roku 1901 mu v dôstojníckej jedálni kasární odhalili bustu, ktorej autorom bol košický sochár Ľudovít Gönczy. Osud busty je dnes už neznámy.

Pluk bol súčasťou VI. (košického) armádneho zboru a viacerí jeho velitelia dosiahli vo svojej vojenskej kariére významné úspechy. Michael Appel, ktorý tu pôsobil ako veliteľ v rokoch 1899 – 1903, založil múzeum pluku, podporoval vojenský spevokol. Zaviedol medzi dôstojníkmi nosenie tzv. „prsteňa pluku“, ktorý bol oslavou účasti pluku v tzv. dánskej vojne (1864). Po ňom sa stal veliteľom Artur Arz, ktorý v hodnosti generála bol v rokoch 1917 – 1918 náčelníkom štábu rakúsko-uhorskej armády. Plukovník August Boyer padol ako veliteľ pluku v decembri 1914 na bojisku. Jeho následník Vendel Colerus bol od októbra 1915 veliteľom 9. rakúskej brigády, od konca roku 1917 už ako generál člen armádneho štábu na haličskom fronte. Po vzniku Československa v tzv. Štefánikových kasárňach bol umiestnený 32. peší pluk Československej armády.

Koncom roku 1938 Maďari pomenovali kasárne na počesť kráľa sv. Štefana. Armáde objekt slúžil aj v povojnovej dobe. Počas plánovanej výstavby hutníckeho kombinátu (HUKO) tu od začiatku 50. rokov boli kancelárske priestory, ktoré neskôr využíval podnik Hutné stavby. Od školského roku 1966/1967 v budove boli dislokované triedy Strednej priemyselnej školy so zameraním na dopravu, od roku 1967 tu sídli Stredná priemyselná škola dopravná. Do začiatku 70. rokov tu bola zároveň aj Vojenská katedra Vysokej školy technickej.