Druhé najväčšie mesto Slovenska stále bez Aquaparku

Zamysleli ste sa niekedy, koľko je na Slovensku aquaparkov a vodných svetov? Správna odpoveď je 14. A viete, koľko aquaparkov je na východe? Dva. Koľko je ich v Košiciach? Nula. Ani jeden. Nič.

Košičania sa síce môžu tešiť z Jazera, Bukovca či štyroch kúpalísk, no užiť si kúpanie v septembri, decembri či marci sa dá akurát v krytej plavárni. A tá má ďaleko od super zábavného sveta s  atrakciami pre deti, wellness, saunami a horúcou liečivou vodou.

Kúpali sa už starí Košičania

Užívať si relax v minerálnej vode mohli Košičania už v 18. storočí. V dnešnom Mestskom parku, pri Mlynskom náhone, bývalom strednom mlyne, vyvieral silný prameň s liečivými účinkami a železitou chuťou. Košičania si prameň obľúbili, preto tu mesto postavilo neveľké drevené kúpele. V roku 1813 ich zničila povodeň, a tak v roku 1825 dalo mesto postaviť novú kúpeľnú budovu. Bol to prízemný pavilón s kúpeľovou dvoranou. Kabíny s vaňami a  ostatným kúpeľným príslušenstvom boli v dvoch bočných krídlach. Ešte v roku 1850 kúpele prekvitali, koncom 19. storočia ich však pohltila rozsiahla prestavba stredného mlyna. 

Nové kúpele

V  roku 1863 objavili pri ceste do Ťahanoviec ďalší minerálny prameň. Od mesta ho kúpil istý Friedrich Legáni, ktorí tam chcel vybudovať nové kúpele. V roku 1881 vdova po Legánim zriadila pri kúpeľoch park a nový kúpeľný dom. V roku 1890 ich predala, nový majiteľ však pokračoval v  ich zveľaďovaní. Dal navŕtať druhý prameň, ktorý slúžil na potreby kúpeľov, zatiaľ čo prvý bol len na pitie. O význame a úrovni kúpeľov svedčí aj to, že na rehabilitáciu a kúpeľnú starostlivosť dohliadal lekár. Okrem toho mali kúpele aj herňu, čitáreň a tanečnú sálu. V roku 1914 ich odkúpilo mesto, neskôr počas vojny kúpele upadli. 

Vodný svet Unhuber

Možno si pamätáte niektoré projekty, ktoré sľubovali vybudovanie aquaparku v Košiciach. Už v roku 2009 prišli poslanci miestneho zastupiteľstva MČ Košice-Západ (Terasa) s  nápadom vybudovať „vodný svet Unhuber“. Podľa plánov mal na ploche viac ako 50-tisíc metrov štvorcových vyrásť 80 metrový bazén, malé kruhové bazény, 12 toboganov a šmýkačky. Sľuboval aj obchody, herne, reštaurácie a  thajské masáže. Vodný svet Unhuber mal stáť 300 miliónov korún (približne 10 miliónov eur). Poslanci vtedy rátali, že náklady sa vrátia do 7 až 12 rokov. Ani netreba hovoriť, že projekt nebol úspešný. Stačí sa prejsť po Popradskej ceste. Aquapark nenájdete. 

Na projekty sadá prach   

Rovnako v roku 2009 prišli s nápadom na aquapark aj ďalšie dve mestské časti. Na Jazere vychádzali z projektu študentov Technickej univerzity. Samospráva ho chcela financovať z eurofondov, náklady odhadovali na 3,3 až 3,5 milóna eur. Staré Mesto chcelo aquapark vybudovať prestavbou krytej plavárne. Pribudnúť mala hotelová časť a wellness komplex. Náklady, ktoré odhadovali na 13 miliónov eur, mal zaplatiť spoločný podnik s podielom mesta aj mestskej časti. Dva roky predtým sa objavil nápad rekonštruovať starú mestskú krytú plaváreň (dnes Kunsthalle) na vodný svet. Zábavno-športový, relaxačný a rehabilitačný komplex bol nápadom spoločnosti TEHO, ktorá rátala s investíciou vtedajších 227 miliónov korún (približne 7,5 miliónov eur).

Nevyužitá energia

Azda najbližšie k výstavbe aqua- parku boli Bidovce. Ešte v  roku 2007 chcela spoločnosť Geoterm využívať geotermálnu energiu, teda termálnu vodu z  vrtu do zemskej kôry. Za aquapark je aj starosta Bidoviec, Viliam Bačo: „O návratnosť investície by som nemal obavy. Kde inde by bol aquapark úspešný, ak nie tu. Máme tu rovinu, krásne okolie, neďaleko je diaľnica, navyše Bidovce sú na križovatke ciest. Zo západu na východ Slovenska a Ukrajinu, rovnako zo severu na juh do Maďarska.“

Voda by sa podľa neho dala využívať nielen na vykurovanie, ale aj na sklenníkové hospodárstvo. Aquapark by pri tom všetkom využíval len zbytkové teplo z vrtu. 

Rozvoj Aničky

Zatiaľ posledný nápad postaviť aquapark je z roku 2014. Starosta Ťahanoviec Ján Nigut a  primátor mesta Richard Raši podpísali Memorandum o  spolupráci pri ďalšom rozvoji územia lokality Anička v Košiciach. Tento dokument je počiatkom snahy o vybudovanie nových „mestských kúpeľov“.  

Najväčším problémom lokality je, že celé územie (medzi Vodárenskou ulicou, Hlinkovou ulicou, železničnou traťou trasy Košice-Kysak a  Kostolianskou cestou, vrátane územia Aničky) je rozdelené na zhruba 490 parciel s asi 350 vlastníkmi. V tomto memorande sa starosta MČ Ťahanovce Ján Nigut zaviazal, že mestská časť bude vlastníkov vyhľadávať a ponúkne im odkúpenie pozemku. „V súčasnosti už poznáme všetkých vlastníkov. Momentálne sme vo fáze, keď im pomáhame čistiť tieto pozemky, klčujeme a upravujeme ich, aby vyzerali vábne pre potenciálneho investora,“ hovorí Ján Nigut, starosta MČ Košice – Ťahanovce. Krásny vodný svet je v  Košiciach stále len utopistickou víziou. Aj keď pokusov bolo viac než dosť, termálne kúpele môžeme starým Košičanom stále len závidieť. 

Foto:  FB/Fotografie starých Košíc, Veronika Janušková