Električky v meste fungujú vyše sto rokov

Po minulotýždennej overtúre nášho dlhodobého seriálu, v rámci ktorej ste si mohli porovnať vyústenie Hlavnej ulice do dnešného Námestia osloboditeľov spred rovnej stovky rokov so súčasnosťou, prinášame ďalší vzácny historický záber z tejto lokality.

Pri pohľade na dobovú pohľadnicu mnohí z vás pravdepodobne netušia, ktorú časť Námestia osloboditeľov zachytil neznámy fotograf začiatkom minulého storočia. Keďže na pohľadnici chýba poštová pečiatka, pri jej datovaní a lokalizácii miesta sme vychádzali z električky v strede záberu a z rohovej budovy vpravo.

Elektrickú dráhu v meste začali budovať v roku 1913. Dovtedy fungovala v Košiciach „hromadná“ doprava na konský, alebo parný pohon. Električka zachytená na pohľadnici už vtedy premávala na trase súčasnej linky č. 3 od námestia po terajšej Južnej triede, až k hlavnému vchodu bývalej Franckovej továrne na výrobu kávovín.

Po meste premávala nákladná koľajová doprava už v roku 1913, električky fungovali od 28. februára 1914. Takže pohľadnica bola vydaná evidentne začiatkom druhého desaťročia 20. storočia.

Veľa sa diskutuje o objekte, pred ktorým električka stojí – jeho určenie nevieme presne definovať. Podľa reklamy sa však dá usudzovať, že v budove bol obchodný dom s nábytkom podnikateľa Bajzu a svoje obchodné priestory mal v nej aj obchodník Bradovka. Jedno je ale isté, že koncom druhého desaťročia tam stáli už dve benzínové pumpy.

Rohový objekt na pravej strane historickej pohľadnice sme spomenuli už minulý týždeň. V budove bolo železiarstvo firmy Fleischer & Schirger. Do dvora viedla železničná vlečka, ktorá umožňovala nielen spojenie železiarstva s komplexom strojárne na konci dnešnej Štúrovej ulice, ale aj priame napojenie na železnicu vďaka rozchodu koľajníc, ktorý bol totožný so železničnými. Objekt asanovali a v rokoch 1983-1986 na jeho mieste vyrástol obchodný dom Dargov, ktorý otvorili pre verejnosť 23. februára 1987.

Na mieste budovy (v pozadí električky) sa v súčasnosti nachádza Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka. Bol postavený podľa návrhu Karola Milerského a Viliama Columbyho. Autorom sochárskych diel bol Vojtech Löffler. Pamätník odhalili v roku 1948 v rámci osláv štvrtého výročia Slovenského národného povstania, je národnou kultúrnou pamiatkou.

(Ľudovít Korotnoky)