Haboše od Mégayho chutili ako jedna báseň
Aký je vzťah obyvateľov Košíc k mestu, v ktorom žijú? A čo ho formuje? Veľa starých Košičanov tvrdí, že množstvo „gádžov“ z vidieka, ktorých v 60. rokoch minulého storočia do nášho mesta pritiahla práca vo Východoslovenských železiarňach, nemajú k nemu absolútne žiaden vzťah, a tak to aj vyzerá. Aj ja som starý Košičan. A vôbec to nevidím také čierne. Poznám obrovské množstvo mladých ľudí, deti i vnukov „privandrovalcov“, pre ktorých sú Košice ich domovom, mestom, ktoré milujú. A nevymenili by ho za nič iné. Aj im patrí nová rubrika – Košice včera a dnes.
Raz týždenne, každý štvrtok, nájdete v našich novinách vzácne historické pohľadnice a fotografie, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. A navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si budete môcť porovnať s ich súčasným stavom. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
V našej rodine to bol dlhé roky nedeľný rituál. Mama išla na omšu do dómu a my s otcom sme zamierili do neďalekej Mégayho cukrárne. Tie vône a chute mám dodnes vryté do pamäti. Fantastický haboš (krémeš z jemnulinkého lístkového cesta plnený snehom z bielok), oriešková griláž obliata fajnovou čokoládou, čokoládové rožky s nenapodobiteľným maslovým krémom, špice s pravým vajíčkovým likérom… Kým otec si nechal zabaliť zákusky pre celú rodinu po nedeľnom obede, ja som sedel na malej stoličke pri malom stolíku v kútiku pre deti hneď za výkladom a tešil som sa na tie dobroty. No a potom som trávil časť mladosti v kaviarni Carpano, kde som stretával Apíka, známu košickú postavičku, ktorý zaručene dokázal vyveštiť komukoľvek jeho budúcnosť… Cukráreň v dome na Hlavnej č. 62 zriadil už v roku 1892 Gustáv Mégay ml. Mégayovci ju vlastnili až do roku 1945. Po znárodnení fungovala až do roku 1967, kedy ju zrušili. O rok neskôr v jej priestoroch otvorili vináreň Carpano s ponukou talianskych vín, ktorá funguje dodnes.
Viete, komu a na čo slúžila budova, v ktorej dnes sídli Ústavný súd SR? Na mestskom pozemku postavil v roku 1890 podľa vlastných projektov staviteľ Michal Répászky komplex moderných vojenských kasární s hlavným objektom na Hlavnej ulici (dnes pod číslom 110). Po roku 1918 malo v bývalých kasárňach sídlo policajné riaditeľstvo, ktoré sa v roku 1931 presťahovalo do vlastnej budovy. Policajtov nahradila opäť armáda a kasárne pomenovali po Janovi Jiskrovi z Brandýsa. V čase vojny ich Maďari nazvali po svojom vodcovi Miklósovi Horthym. V roku 1945 im vrátili pôvodný názov Jiskrove kasárne a neskôr (asi do roku 1993) tu bolo aj vyhľadávané kníhkupectvo Naše vojsko, ktoré ponúkalo knihy z českých vydavateľstiev.
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.