Historik Pavel Dvořák: Košice vnímam ako sebavedomé mesto
Košickí milovníci histórie sa počas uplynulého víkendu mohli stretnúť so známym popularizátorom histórie, spisovateľom a publicistom Pavlom Dvořákom. Do Košíc prišiel ako hosť organizátora už legendárnych potuliek Milana Kolcuna. K metropole východu má Pavel Dvořák mimoriadne silné puto. Tu písal svoje prvé reportáže a riporty. Na starom redakčnom písacom stroji napísal aj svoju prvú poviedku.
Písal sa rok 1963 a do košickej redakcie denníka Práca nastúpil nový redaktorský elév. Absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Pavel Dvořák. „Z krajovej redakcie odišiel do Bratislavy starší kolega a bolo treba obsadiť jeho pozíciu,“ spomína na svoje prvé pracovné miesto známy historik. Opustil hlavné mesto a v ňom aj rodičov a svoju priateľku, aby na východe republiky pričuchol k novinárskemu umeniu.
„Postavenie krajového redaktora ma nadchlo,“ opisuje svoj vtedajší entuziazmus. „Bola to pre mňa sloboda, ktorú som dovtedy nemal. Prišiel som do Košíc, aby som písal, a to som robil.“ Sídlo denníka Práca bolo na Poštovej ulici. Ani si nehľadal ubytovanie – nasťahoval sa priamo do redakcie. „Bolo to úžasné obdobie,“ usmieva sa publicista a spisovateľ. „Spal som na starom gauči s telefónom pri hlave a ďalekopisom pri nohách. Spomínam si na to s veľkou dávkou sentimentu, bol som kedykoľvek pripravený podstúpiť nové a nové dobrodružstvá.“
Kvalitné základy
Pavel Dvořák si doteraz uchováva v mysli zaujímavé príbehy, s ktorými sa sťaby mladý redaktor v Košiciach stretol. „Spomínam si, ako som celú noc jazdil v snehovej fréze počas kalamity. Alebo ako pri Poprade zavialo snehom trať a východ ostal absolútne odrezaný od zvyšku republiky – o tom všetkom som písal s veľkou dávkou nováčikovského nadšenia.“
Všetky médiá boli v socializme ideologickým nástrojom strany. Napriek tomu tvrdí, že práve v košickej redakcii dostal základy kvalitného písania. „Ujal sa ma zástupca šéfredaktora Juraj Charvát. Boli sme nielen dobrí kolegovia, ale neskôr aj verní priatelia. Dal mi priestor na prácu a občas mi aj kryl chrbát,“ spomína na svoje redaktorské i spisovateľské začiatky známy historik. „Tu som sa naučil písať reportáže, viesť rozhovory a hlavne – naučil som sa tu disciplíne.“
Zvieracie riporty
„Spomínam si na obdobie, keď ma bavilo písať o zvieratách,“ usmieva sa pri spomienke na éru zvieracích riportov. „Čitatelia už vedeli, že na prvej strane bude môj krátky a zaujímavý riport. O pánovi, ktorý choval doma diviaka, alebo o kohútovi, ktorý kikiríkal, keď mu to jeho gazda prikázal.“
Niekedy v tom čase vznikla aj jeho prvá poviedka Farby kaki. Dielko sa dočkalo aj svojej knižnej podoby. Je ústrednou poviedkou rovnomennej zbierky. „Zbierku s podtitulom Prečo som sa nestal spisovateľom som si daroval k svojim šesťdesiatinám a dodnes mi pripomína Košice,“ vysvetľuje svoje pocity k metropole východu.
Košice – sebavedomé mesto
„Do Košíc sa vždy rád vraciam, preto som rád prijal pozvanie pána Kolcuna,“ prezrádza autor úspešných historických publikácií. „Spomínam si, ako som tŕpol, keď sa v šesťdesiatych rokoch vtedajší ´rúcatelia´ rozhodli zbúrať budovy na Poštovej ulici. S napätím som sledoval dianie, pretože na Poštovej som býval. V krásnom historickom pavlačovom dome s veľkým dvorom, kde som parkoval svoju motorku. Hrozilo, že sa v Košiciach stane to, čo v Bratislave – že mesto príde o svoje krásne historické budovy. Našťastie sa to nestalo a dnes sa pri prechádzke mestom teším, koľko budov je zrekonštruovaných. Vnímam, že Košice výrazne získali na vážnosti. Nie sú už takým utláčaným mestom ako kedysi, keď boli všetky kroky riadené komunistami z Bratislavy. Dnes majú štatút sebavedomého mesta.
P. Dvořák v súčasnosti pracuje na deviatom zväzku publikácie Stopy dávnej minulosti – Slovensko v príbehoch. „Venujem sa v nej stavovským povstaniam a v tejto knihe mi Košice vchádzajú do množstva príbehov. Teším sa na dokončenie tejto knihy, ktorá bude naozaj silno košická.“
(* 13. máj 1937, Praha) je slovenský historik, spisovateľ a publicista. Napísal viac ako 30 kníh, množstvo rozhlasových a televíznych scenárov a stovky článkov, v ktorých sa populárnym štýlom venuje hlavne slovenskej histórii. Od roku 1991 vedie vydavateľstvo RAK (zameriava sa najmä na historizujúcu literatúru faktu, prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, memoárovú literatúru a pod.), ktoré založil v Budmericiach, kde aj žije. Je nositeľom množstva ocenení, v roku 2007 získal Pibinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Foto: Iveta Vaculová