Hitlerova ulica v Košiciach – aj také boli dejiny mesta

Mohli ste v Košiciach bývať na Forgáčskej, Deákovej, Šmeralovej, Hnilnej i na Alžbetinej ulici, a pritom ste sa nepohli z toho istého bytu? Možné to je. Náz­vy mnohých ulíc sa totiž menili pri každej zmene politického systému. Málokto vie, že sme dokonca mali nielen Leninovu, ale aj Hitlerovu ulicu.

Posledná masívna zmena názvov ulíc v Košiciach prebehla v roku 1990 po páde komunistického režimu. „Vtedy som pracoval v Názvoslovnej komisii, ktorá vznikla pri vtedajšom národnom výbore. Mala za úlohu zmeniť nevhodné názvy ulíc pomenované podľa už nežiaducich politických činiteľov. Najmä v Starom Meste, na Severe či v mestskej časti Košice-Západ. Horšie to bolo, napríklad, na sídlisku Dargovských hrdinov alebo na Sídlisku KVP. Tam sa to nedarilo a dodnes máme, napríklad, Dénešovu ulicu pomenovanú po tvrdom komunistovi a normalizátorovi. To však už záviselo, napríklad, od starostov,“ spomína si súčasný riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a zanietený historik Ján Gašpar.

Peripetie Alžbetinej

V roku 1990 bol podľa spomienok J. Gašpara problém s vtedajšou Šrobárovou ulicou. 

„Bola totiž pomenovaná podľa ľavicového politika, čo už nevyhovovalo. V stredoveku niesla meno Faulgasse, Hnilná ulica. Na Mäsiarskej totiž boli mestské jatky, a tam sa vyvážal odpad, kosti a kože. A všetko tam hnilo. Profesor Ondrej Halaga, uznávaný historik a takisto člen komisie, trval na tom, aby dostala ulica historický názov Hnilná. Vtedy totiž platil úzus, že sa treba vrátiť k historickým názvom. A o tejto ulici sa vedelo, že pôvodne bola Faulgasse, potom ju premenovali na Forgács utca. Nie však podľa šľachtického rodu, ale podľa jazykového významu – stružlina alebo odpad. Od roku 1906 bola premenovaná na Deák Ferenc utca podľa maďarského politika a spisovateľa. Tak sa volala do polovice 30. rokov, potom ju premenovali na Šrobárovu. V roku 1990 bol Šrobár považovaný za príliš rôznofarebného politika. Ulica dostala meno Hnilná,“ hovorí J. Gašpar.

To však netrvalo ani tri mesiace, dokonca nestihli dať vyrobiť ani tabuľky s názvom ulice. Košičania nesúhlasili s názvom nedôstojným pre ulicu ústiacu k Dómu sv. Alžbety. Tak ju premenovali na Alžbetinu ulicu. „Stalo sa tak napriek tomu, že Alžbetina ulica pomenovaná po svätici v meste nikdy nebola. Mali sme tu Alžbetino námestie, Ersébet tér, ale to bolo pomenované po manželke cisára Františka Jozefa,“ tvrdí znalec košických dejín.

Politické objednávky

Veľmi výrazné zmeny názvov ulíc nastali po roku 1918, keď po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo Československo. „Ulice pomenované po maďarských osobnostiach sa zmenili na ulice po československých osobnostiach, neraz aj žijúcich, čo nebolo veľmi vhodné. Napríklad, prezident Masaryk ešte žil, keď po ňom pomenovali niekdajšiu Klobušického ulicu. Potom ju počas vojnovej doby, keď Košice pripadli Maďarsku, premenovali na Deák Ferenc utca. V roku 1945 bola opäť Masarykovou, potom ju v roku 1951 po nástupe komunistov k moci premenovali na Marxovu. Keď vláda jednej strany padla, v roku 1990 sa zasa stala Masarykovou,“ vymenúva rôzne názvy tej istej ulice J. Gašpar.

Kuriozity

Z dnešného pohľadu kurióznymi boli najmä názvy ulíc po rozpade Československa tesne pred 2. svetovou vojnou, keď Košice pripadli horthyovskému Maďarsku. „Málo známa je skutočnosť, že sme vtedy mali v Košiciach Hitlerovu ulicu. Dnes je z nej Národná trieda. Oveľa známejšie je pomenovanie dnešného Námestia osloboditeľov. Vtedy sa z vtedajšieho Legionárskeho námestia stalo Námestie Miklóša Horthyho. Nemenej zaujímavý je však celý vývoj názvu námestia, ale aj dnešnej Hlavnej či Štefánikovej ulice,“ dodáva Ján Gašpar. 

Vývoj názvov niektorých košických ulíc a námestí

• Hlavná ulica – niesla názvy Forum, Theatrum, Hauptgasse, Insel (Ostrov), Chlebný trh, Fő utca, Štefánikova ulica, Ulica V. I. Lenina, Leninova ulica.
• Námestie Maratónu mieru – v minulosti Stavebné námestie, Námestie Františka Jozefa, Husitské námestie, Námestie Štefana Báthoryho, Námestie Andreja Hlinku (v roku 1938 na dva týždne), Stalinovo námestie, Námestie generalissima Stalina.
• Námestie osloboditeľov – kedysi Alžbetine námestie, Legionárske námestie, Námestie Miklóša Horthyho, Námestie legionárov. 
• Štefánikova ulica – pôvodne Múzejná ulica (Múzeum utca), Rašínova ulica (podľa predsedu vlády Československa), neskôr Gottwaldova ulica.
• Kasárenské námestie – prešlo názvami Kasárnické námestie, Mussoliniho námestie, Námestie generála Viesta, Lumumbovo námestie (podľa afrického revolucionára).

—

Našli nové miesto pre park pomenovaný po výtvarníkovi Ľudovítovi Feldovi

Onedlho by mali dostať svoje meno dva doteraz bezmenné malé parky na území Starého Mesta. Obidva budú nazvané po osobnostiach košického výtvarného života.

Na dnešnom zasadnutí miestneho zastupiteľstva v Starom Meste by mali poslanci schváliť návrhy, ktoré predložili poslanci Michal Djordjevič a Eva Hulmečíková. Podľa nich by sa mal park medzi ulicami Drevný trh, Senný trh, Protifašistických bojovníkov a Rooseweltova premenovať na Park Ľudovíta Felda. A park na rohu Letnej a Komenského na Park Arpáda Račka.

„V minulosti som inicioval pomenovanie parku na Komenského po Ľ. Feldovi, ale židovskej obci sa nepáčilo jeho umiestnenie. V spolupráci s manželmi Teššerovcami sme potom našli vhodnejšie miesto, ktoré je bližšie ku Galérii Ľ. Felda na Puškinovej ulici, a zároveň sa nachádza v bezprostrednej blízkosti niekdajšej židovskej štvrte,“ vysvetľuje svoj návrh M. Djordjevič.

Keďže takto by naďalej ostal bez mena parčík na Komenského ulici, poslanci navrhli, aby bol pomenovaný po ďalšej výtvarnej osobnosti – sochárovi Arpádovi Račkovi. „Niet pochýb, že pre Košice toho urobil dosť. A navyše, v tomto parku stála jedna z jeho sôch, ktorú ukradli, a majster sa s tým nevedel do smrti zmieriť,“ hovorí poslanec. 

Ďalším podobným bodom na dnešnom rokovaní bude návrh na premenovanie ulice Pri Miklušovej väznici na Kalvínovo námestie. „O premenovanie požiadali viaceré cirkevné organizácie. Keďže hodnoverne doložili, že v minulosti niesla ulica práve tento názov, s ich žiadosťou sme sa stotožnili,“ povedal nám predkladateľ návrhu, prednosta miestneho úradu Karol Till.

V prípade, že tieto návrhy staromestskí poslanci schvália, bude nasledovať ich predloženie Názvoslovnej komisii a mestskému zastupiteľstvu.

Foto: Veronika Janušková, archív J. Gašpara