HUKO stál životy
Ešte sa 2. svetová vojna neskončila a vyvolení politici znova kuli pikle. Európa sa zas rozvadila, pričom Československo neuhralo svoju nestrannosť. V rámci kutia piklov sa rozhodlo, že najviac sa bude kuť v Československu, ktoré sa malo stať „kováčskou vyhňou“ východného bloku.
Vietor, bez ktorého by sa ani železiarne nepostavili, fúkal od východu. Odtiaľ ho rozdúchaval Jozef Visarionovič Stalin, ktorý nevylučoval ani III. svetovú vojnu. Na porade generálov načrtol plán prezbrojenia armád na tri roky. A v Československu sa začal budovať ťažký priemysel – zbrojovky, hlinikáreň v Žiari nad Hronom, niklovka v Seredi a Hutný kombinát (HUKO) neďaleko Košíc.
Robotníci v „prednej hyži“
HUKO naplánovali pri hranici so Sovietskym zväzom, aby to železná ruda z Krivého Rogu mala blízko. Medzi dediny Šaca, Veľká Ida, Seňa, Bočiar, Sokoľany, Haniska.
A tak v roku 1950 chodil po Šaci predseda Miestneho národného výboru so svojím tajomníkom a príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti z domu 0do domu. Nariaďovali, kto má koľko robotníkov prichýliť do svojej „prednej hyži“, ktorá slúžila väčšinou na parádu. Ostatných ubytovali v provizórnych barakoch najmä v Buzinke.
Medzitým sa projekty rodili ani nie za pochodu, ale vôbec. Celkový projekt sa neurobil, tuším, doteraz, ale aby výstavba nezastala, vypracovávali sa vykonávacie plány na štyri týždne dopredu. Takýto stav trval roky (19501952). Bez projektov vznikali veľké prechmaty. No československý premiér Antonín Zápotocký stavbu súril a nedal si povedať.
Obete
Do chaosu prišla kontrola, ktorá odhalila národohospodárske straty za 295 miliónov korún pre ignorovanie postupnosti stavebných fáz. Hoci bol vinníkom aj Zápotocký, nič sa mu nestalo, ba v roku 1953 bol zvolený za prezidenta.
Horšie dopadli topkomunisti Rudolf Slánský, Ludvík Frejka a Josef Franek, ktorým prišili aj krytie sabotáže pri výstavbe HUKO. Nech im má čo priťažiť v pripravených politických procesoch. Krátko po vykonaní ich trestov smrti, nasledujúci rok 1953 (keď už mala podľa plánov tiecť oceľ) z Prahy zastavili stavbu na neurčito. Viaceré rozostavané prevádzky demontovali. Materiál využili napr. na výstavbu kultúrneho domu v Barci.
Dňa 4. januára 1960 sa podľa sovietskych plánov začala výstavba Východoslovenských železiarní. Ich prvý riaditeľ Jaroslav Knížka využil rozostavaný a opustený kombinát ako stavebnú základňu pri výstavbe nových objektov. Niekdajšiu zvarovňu HUKO upravili a už 20. marca 1960 tam vyrobili rúry so značkou VSŽ. Prvý pokus o hutný kombinát nevyšiel, no odvtedy už bola Šaca inou než predtým. Stálo v nej 24 nových objektov ako základ „ideálneho mesta hutníkov“.
Foto: cs, wikipedia, vsm
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.