Ján Gašpar oprášil dejiny najznámejších košických fabrík

Z fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, z archívov košických inštitúcií a zbierok potomkov továrnikov i zberateľov. Tak vznikla jedinečná výstava s príznačným názvom – Oprášené dejiny. Mapuje najväčšie košické podniky, ktoré tu existovali od polovice 19. storočia. Návštevníci si ju môžu pozrieť do 8. júla v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice na Pribinovej ulici.

„O ľudskom ume, šikovnosti a podnikavom duchu Košičanov v dobách minulých nech prehovoria dokumenty…“ V duchu tohto hesla pozýva na prehliadku bohatej podnikateľskej histórie mesta autor výstavy a riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Ján Gašpar.

Prvotná myšlienka

Pôvodná myšlienka bola prozaická – vytvoriť výstavu výlučne z faktov o fabrike deda a pradeda Karola Marsovzského, vnuka kedysi najväčšieho košického podnikateľa a majiteľa známej Poledniakovej strojárne. Nemal však dosť materiálov, aby dokázal pripraviť samostatnú prezentáciu. Od prvotnej myšlienky teda upustili, a tak nakoniec prezentujú trinásť niekdajších najvýznamnejších košických podnikov.

Priemyselné skvosty

Okrem Poledniakovej strojárne majú Košičania jedinečnú možnosť spoznať históriu významných košických tovární, medzi inými aj pivovar Bauernebl, Haltenbergerovu súkenku, z ktorej sa neskôr stala čistiareň a práčovňa, či tabakovú továreň. „Tabačka“ bola prvým štátnym podnikom v Košiciach, ktorý v čase svojho rozkvetu v 80. – 90. rokoch zamestnával až 1000 zamestnancov. Do roku 1900 bolo v Košiciach okrem množstva živnostníkov 29 tovární, ktoré zamestnávali stovky zamestnancov.

Vášeň

Prvá časť výstavy predstavuje 13 najväčších a najznámejších fabrík. „Materiály sme zhromažďovali rok. Z múzea, zo štátneho archívu, z archívu mesta Košice, z našich fondov, rôzne listinné a fotografické materiály boli od zberateľov, od potomkov ľudí, ktorí mali tieto firmy v Košiciach,“ zaspomínal si na rok ťažkej práce Ján Gašpar. Zároveň dodáva, že nikto dosiaľ neusporiadal komplexnú výstavu, ktorá by sa zaoberala priemyselným životom mesta. „Človek musí byť svojím spôsobom fanatik. Ja sa tejto téme venujem vyše 40 rokov od svojich študentských čias…“ opisuje svoju vášeň. Na otázku, prečo práve staré košické podniky, odpovedal automaticky. „Treba pestovať lokálpatriotizmus.“

Bez prekvapení

Napriek tomu, že mnohí Košičania nepoznajú historické pozadie starších podnikov, pre zanieteného milovníka rodného mesta zhromažďovanie materiálov neprinieslo žiadne veľké prekvapenia v podobe nových či neznámych informácií. S otázkou, čo ho najviac oslovilo pri zostavovaní výstavy, odpovedal so sebavedomím skúseného znalca histórie mesta. „Nič nie je také, že by som s prekvapením začal híkať, pre mňa nič nové pod slnkom. To sú všetko ľudia, továrne a firmy, ktoré už 30 rokov ovládam.“

Predsa len niečo nové

Autor výstavy však priznáva, že niektoré materiály nikdy predtým nemal k dispozícii. To bolo preňho na zostavovaní najzaujímavejšie. Ak by si mal vybrať najvzácnejší kúsok expozície, rozhodoval by sa len veľmi ťažko. „Niektoré artefakty nikdy neboli publikované. Sú tu listiny o založení tovární, rôzne výučné listy, živnostenské listy. Portréty majiteľov, tie sú vzácne, tie sa ťažko zháňali,“ opisuje atraktívnosť jednotlivých kúskov výstavy jej zhotoviteľ.

Úspech aj za hranicami

Výstava ani po jej skončení nebude demontovaná. K expozícii sa pripravuje textový a obrazový podklad, v ktorom bude v skratke uvedené to, čo si Košičania nestihli pozrieť na mieste. Jeho dve verzie budú zachytávať podstatu celej práce. Autenticitu a atmosféru si však najlepšie vychutnáte v priamom kontakte s hodnovernými fotkami a dokumentmi. „Keby ste si v pamätnej knihe prečítali záznamy tých, ktorí si výstavu prezreli, zistíte, že reagujú veľmi pozitívne,“ tešil sa z úspechu svojej ročnej práce Ján Gašpar. Úspech očakáva aj za hranicami mesta a štátu. Okrem viacerých kultúrnych inštitúcií na Slovensku poputuje možno aj do Maďarska či Poľska.

Dočkáme sa pokračovania?

Výber trinástich fabrík závisel od dostupných materiálov. Ján Gašpar má však v pláne predstaviť aj ďalšie továrne. O nich sa už podľa jeho slov budú informácie hľadať oveľa ťažšie. Ide už o menej známe firmy, o ktorých sa zachovalo aj menej dokumentov. Napriek tomu má jednoznačne chuť pokračovať v sprístupnení ďalších zaujímavostí. Podľa predpokladov zhromažďovanie dokumentov a dobových fotografií bude trvať približne rok a pol a očakávaná výstava môže uzrieť svetlo sveta o dva roky.

Zaujímajú sa hlavne starší

Výstavu si chodia prezerať najmä starší Košičania. Ján Gašpar však pozýva na výstavu najmä študentov. „Je to unikátna výstava, ktorá by rozšírila vedomosti žiakov o histórii mesta. Tieto informácie nenájdu v žiadnych učebniciach.“

Mária Dunajčanová
Foto: Veronika Janušková