Kedy vyrástli dominanty Mojmírovej a Pribinovej ulice

Dnes nahliadneme do histórie dvoch zaujímavých budov – jedna z nich je na Mojmírovej, druhá na Pribinovej ulici. 

Dnešná Mojmírova ulica bola naznačená už na Ottovom pláne mesta z roku 1841. Ulica dlhá 270 metrov sa pôvodne volala Júliusova (Gyula utca) podľa kmeňového vodcu z 10. storočia, ktorý sa so svojou družinou usadil v Sedmohradsku. V roku 1919 názov poslovenčili a stala sa z nej Júliusova ulica. Názov ulice pripomínajúci uhorské dejiny po čase ideologicky nevyhovoval, a tak v roku 1936 dostala nové pomenovanie – Mojmírova ulica, podľa veľkomoravského kniežaťa z 9. storočia. 

V novembri 1938 Maďari premenovali ulicu opäť po vezírovi Gyulovi, ale už 3. júna 1939 dostala nový názov po zakladateľovi košickej univerzity Benediktovi Kisdym. V roku 1945 jej vrátili niekdajší názov Mojmírova ulica…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Prvou stavbou Mojmírovej ulice bol v jej severovýchodnom zakončení už v 50. rokoch 19. storočia rozsiahly prízemný dom hoteliera Andreja Lödera, namiesto ktorého v rokoch 1935 – 1936 postavili tri funkcionalistické nájomné domy (dnes č. 2 až 6). V roku 1860 postavil na veľkej parcele na severnom nároží s dnešnou Pribinovou ulicou svoj prízemný dom významný košický staviteľ Peter Jakab.

Dom P. Jakaba kúpil okresný súd už okolo roku 1910, ale objekt nevyhovoval jeho potrebám. 

V roku 1924 preto budovu asanovali a na jej mieste podľa projektov profesora techniky Adolfa Liebschera a R. Brebtu staviteľ Alois Novák postavil novú účelovú budovu súdu. Stavebné povolenie bolo vydané 5. 11. 1924 a budova bola odovzdaná do užívania 2. februára 1926 (z rovnakého roku pochádza aj historická pohľadnica – vľavo hore). Budova svojmu účelu slúžila do polovice 80. rokov minulého storočia. Potom patrila vysokému školstvu.

Ako a kedy vznikla Pribinova ulica, ktorá susedí s Mojmírovou? V druhej polovici 18. storočia vybudovali v priestore juhozápadne pred mestskými hradbami pracháreň. Od začiatku 19. storočia v nej skladovali sanitru potrebnú na výrobu pušného prachu. Po roku 1830 okolité hradby odstránili a ku skladu sanitry od južného predĺženia Hlavnej ulice zriadili prístupovú komunikáciu, ktorú začiatkom 40. rokov nazvali Sanitrovou ulicou (Salnitzer Gasse, Salétrom utca).

Názov ulice, preložený do slovenčiny, platil až do roku 1936, kedy dostala pomenovanie Pribinova ulica, podľa prvého historicky známeho slovenského kniežaťa. Koncom roku 1938 jej na chvíľu vrátili pôvodné maďarské pomenovanie, ale už v júni 1939 ju nazvali ulicou Alberta Apponyiho, podľa maďarského politika. V januári 1945 ulica dlhá 107 metrov dostala opäť meno po kniežati Pribinovi.

Stredná časť južnej strany Pribinovej ulice bola stavebne využitá až od roku 1936. Ako prvá vznikla dvojposchodová funkcionalistická budova – na snímke z roku 1939 v popredí (dnes Pribinova č. 4).

Ako obchodný dom ju dal postaviť zámožný podnikateľ Ignác Roth, ktorý mal v centre mesta viac obchodov. Podľa projektu Vojtecha Zinnera objekt postavil stavebný podnikateľ Maximilián Blau. Boli v ňom tri obchodné prevádzky, okrem iných aj predajňa automobilov „Aero“, na poschodí boli kancelárie a jeden byt. Po roku 1950 bol majiteľom budovy podnik Odevy Košice, ktorý mal na prízemí aj svoju predajňu. Od roku 1964 bola na prízemí cestovná kancelária Československých aerolínií, kde sa predávali aj letenky. Na poschodí zriadil podnik Reštaurácie Košice kaviareň, známu pod názvom „Avion“.
V polovici 90. rokov budovu komplexne zrekonštruovali pre potreby bývalej Priemyselnej banky. Tá sa však do nej už nenasťahovala a od tých čias tu má svoju pobočku Slovenská sporiteľňa.

Výškovú budovu v pozadí (známy „osemposchoďák“) sme už opísali v jednom z predchádzajúcich pokračovaní nášho seriálu.