Kino Slovan a Mestská vináreň dotvárali kolorit Košíc

O budove Historickej radnice na Hlavnej 59 sme už v jednom z predchádzajúcich pokračovaní seriálu Premeny Košíc podrobne písali. Dnes nazrieme do ďalších priestorov slávneho objektu. Starší Košičania sa určite pamätajú na chýrne kino Slovan, v ktorom sídlil kedysi aj filmový klub. Nuž a vyznávači vína a nočného života si určite spomenú na mestskú vináreň, ktorej hosťami boli každý večer „nenápadní“ chlapíci, príslušníci Štátnej bezpečnosti…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje k šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Po zrušení radnice postavili vo východnej časti priechodného dvora vedúceho na Kováčsku ulicu na náklady mesta kino Fórum. Modernú novostavbu projektoval v tom čase azda najlepší košický architekt Ľudovít Oelschläger, autor projektov mnohých monumentálnych verejných stavieb nielen v Košiciach. Stavebné práce v roku 1927 vykonal taktiež žiadaný staviteľ Hugo Kaboš, sadrové plastiky v interiéroch a na fasáde umelecký kamenár Július Kristóf. Celkové náklady predstavovali 2 000 000 Kč. Bolo to v poradí piate kino v meste, ale svojou kapacitou (734 miest v hľadisku, lóžach a na balkóne) i peknou funkcionalistickou architektúrou jeho interiéru a vstupnej časti určite najlepšie. Slávnostne ho otvorili 2. novembra 1927, nasledujúci deň bolo prvé filmové predstavenie – americký film Don Juan, ktorého stvárnil slávny herec John Barrymore. V roku 1933 kino nazvali Capitol a v roku 1942 dostalo názov Palota. Po vojne sa opäť volalo Capitol, od konca roka 1946 fungovalo už ako kino Slovan až do nedele 3. novembra 1996, keď tu odohrali posledné verejné filmové predstavenie (film USA – Madisonské mosty). Príčinou zrušenia kina bola rekonštrukcia budovy pre účely mestského magistrátu. Jeho vnútorné priestory však ostali v podstate nezmenené a stala sa z neho Veľká sála Historickej radnice, kde sa konajú rôzne reprezentatívne a občas aj kultúrne podujatia. Dňa 15. decembra 2006 sa tu prvýkrát uskutočnilo aj slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva. 

V suteréne pod radnicou zriadilo mesto v decembri 1901 vináreň zvanú Mestská pivnica. Aj keď v tom čase vlastnilo 4 000 katastrálnych jutár (1 jutro = 0,57 ha) vinohradov, produkcia z vlastných mestských viníc bola už na úpadku, čo čiastočne spôsobilo aj ich napadnutie škodcom – fyloxérou viničovou v 80. rokoch 19. storočia. Prvým, pre nás po mene známym nájomcom mestskej vinárne je až František Lackner z druhej polovice 30. rokov (v tej dobe ju zachytáva pohľadnica z roku 1937). V tom istom roku uskutočnili rekonštrukciu vinárne podľa projektov Ľudovíta Oelschlägera. Vo vojnových časoch v nej každý deň predávali teplé čerstvé jedlá a rôzne chladené nápoje, k pohode hostí vyhrávala cigánska kapela. Mestská vináreň bola v prevádzke do roku 1996, aj keď posledné obdobie, niečo vyše roka, existovala ako reštaurácia pod názvom U Bocatia. 

V priestoroch radnice v minulých časoch existovali aj ďalšie inštitúcie. Od novembra 1850 tu bolo krátko aj prvé sídlo novovzniknutej Obchodnej a priemyselnej komory, ktorej prvým predsedom (do roku 1852) bol Eduard Bujanovics. V rokoch 1876 – 1885 tu bolo aj zastupiteľstvo Uhorského karpatského spolku, v rokoch 1939 – 1945 severne od brány kancelária Mestského úradu pre cestovný ruch (vedúci Ernest Winckhler) a po vojne do roku 1949 filiálka cestovnej kancelárie Čedok, ktorej vedúcim bol Alfréd Šteffan.