Košické zvony (IV. časť) Dielo bratov Buchnerovcov
V treťom diele Milana Kolcuna o košických zvonoch sme sa venovali zvonkohrám a majstrom, ktorí ich vytvorili. Unikátna zvonkohra pri hrajúcej fontáne v parku pred budovou Štátneho divadla pozostáva až z 22 zvonov. Falošná zvonkohra z magnetofónu zaznievala počas socializmu z Urbanovej veže. V dnešnom, záverečnom pokračovaní, zablúdime pri pátraní po košických zvonoch a ich osudoch do severnej veže Dómu sv. Alžbety.
Za prvej svetovej vojny mali zbrojári „úžasný“ nápad – prerobiť mierumilovné zvony na zbrane. Dvom tretinám zvonov tým pádom odzvonilo. Ďalšie padli za vlasť aj počas druhej svetovej vojny. Od roku 1915 v Košiciach dokonca existovalo akési Glocken komando, ktoré malo na starosti rekvirácie.
MAJSTRI BUCHNEROVCI
Po prvej svetovej vojne boli mnohé zvony nahradené lejármi – bratmi Buchnerovcami. Nie priamo nimi, ale zvonami z ich dielne na Moldavskej ceste.
Vraj ich bolo dokopy až vyše 1300. Nájdeme ich v kaplnke svätého Michala (dva zvony z roku 1924), dva na veži staromestskej radnice (1935) a tri v Dóme sv. Alžbety (z roku 1926).
Najväčší – Božské Srdce (1530 kg) je popísaný menami padlých Košičanov v prvej svetovej vojne. Stredný zvon Sv. Ondreja má 450 kg a najmenší – umieráčik váži 40 kg.
VO VEŽI DÓMU
Vo veži je aj signálny zvon, na ktorý zvonil hliadkujúci v prípade hroziaceho nebezpečenstva. Ten je však o dosť starší (z roku 1631) a odlial ho Ján Tomáš Wening. Môžete si na ňom zazvoniť aj vy po absolvovaní 160 schodov. Ešte vyššie, kam sa už po schodoch nedá, pod strechou sú zavesené dva hodinové zvony. Sú najstaršie a najvzácnejšie v Košiciach.
Väčší je z roku 1516 od vdovy po Jánovi Wagnerovi a menší z r. 1602 od neznámeho majstra. Sú napojené na horné vežové hodiny, preto keď tie nejdú, nefungujú ani oni.
RECEPTY V MÚZEU
Buchnerovci odliali aj skladací železný oltár venovaný obetiam prvej svetovej vojny, ktorý je jediným kovovým v Košiciach aj v širšom kontexte vôbec a je z použitých zbraní vo vojne.
Meno Buchner by sa našlo ešte aj na mreži južného vchodu do Dómu, na bočných dverách do Divízie či na hodinách na Hlavnej ulici (1914). Hoci zvonolejári si svoje recepty na zvony strážia, (technický) denník Buchnerovcov nájdeme v Slovenskom technickom múzeu a s ním aj ich šablóny a ladičky.
KULTÚRNE DEDIČSTVO
V západnej Európe ani nebol socializmus a aj tak zvonenie nahrádzajú menej šetrným, elektrickým a ešte aj to je na ústupe. Najmodernejší zvonári to robia tak, že pošlú esemesku, ktorá rozozvučí zvon.
U nás sú však tradičné ručné zvonenia spolu s funkciou zvonárov zapísané od roku 2011 ako chránený prvok v tzv. Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a od roku 2013 sa chystá aj ich zápis do svetového zoznamu UNESCO.
ZVONÁR RÓBERT
Možno to bola sv. Agáta, ktorá Košiciam zoslala zvonára aj v hlbokej súčasnosti. Je patrónkou zvonárov, lebo v 3. storočí ju mučili pre vieru tak, že jej odrezali prsia a tu je tá príbuznosť s tvarom zvonov.
Košický mladý zvonár Róbert Farkaš zvonom nielen rozumie, ale ich aj má rád. Mesto tak najmä počas nedieľ zvukovo ožíva. Róbert rozhojdá aj tri zvony naraz. Prihovára sa im rukami a oni mu odpovedajú srdcom.
Róbert zvonil aj netradične v sobotu 17. januára tohto roku podvečer. V ten istý čas sa naraz zvonilo aj vo vyše 40 ďalších mestách, ktoré sa niekedy mohli hrdiť titulom Európske hlavné mesto kultúry. V rovnakom čase zvonili aj všetky zvony mesta Plzeň. V ten deň symbolicky prevzali tento prestížny titul.
Foto: Ivan Fleischer
