Košický hrad – naša pýcha

Spišský hrad, hoci mal prívlastok najväčší v strednej Európe, má vážneho konkurenta. Areál košického hradu nad Podhradovou je jedenapolkrát väčší!

Výnimočná stavba mala slúžiť ako obranný i strategický bod mesta. Preto sa mal čnieť nad okolím. Severne od Košíc sa na také čosi najlepšie hodil kopec Hradová (466 m). Odtiaľ bola pod kontrolou cesta na Spiš a do Pruska a i cez Karpaty a Halič do Ruska.

Najstarší na Slovensku(?)

Košickému hradu sa rysuje aj iné prvenstvo. Pravdepodobne ide o jeden z najstarších hradov na Slovensku. Začali ho stavať zrejme na prelome 12. a 13. storočia. Je možné, že kráľ sa ho potom zbavil. Hrady si totiž musel vydržiavať z kráľovských peňazí a tých asi nebolo v pokladnici dosť.

Možno preto hrad skončil svoju krátku kariéru, ba je možné, že nebol dostavaný vôbec. Dokonca ho rozobrali. Jeho kamene, čoby stavebný materiál, mohli poslúžiť aj pri výstavbe našich mestských hradieb.

Unikátne veže

No košický hrad má aj iné rarity a tie už nie sú hypotézami. Napríklad kruhovú vežu, ktorej múry sú podľa pôdorysu až 3,8 metra široké. A to nehovorím o ďalšej veži, ktorá je veľmi zriedkavého trojuholníkového pôdorysu. Trojuholníkových veží je v bývalom Uhorsku len päť, zhodou okolností až tri z nich máme na východe. Zvyšky hradného múru (400 metrov dlhého), dvoch kruhových veží i zaujímavej trojuholníkovej čiastočne oslobodili archeológovia v 90. rokoch na popud bývalého primátora Košíc Rudolfa Schustera od lesného porastu a zabudnutia.

Dobrú reklamu pamiatke robilo aj pasovanie za rytiera Košického hradu (pre sponzorov výskumu), voľba hradnej dámy i rytierske slávnosti. Peniaze sa ale minuli a hrad začal opäť chátrať.

Druhý dych

Že Košický hrad chytí druhý dych, o to sa postaral bývalý minister kultúry Daniel Krajcer. Obnovu ruín i prieskum pred dvoma rokmi navrhol pridať k investičným projektom v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry.

V máji 2012 sa tam vrátili archeológovia, aby aspoň niečo zistili z tajomnej minulosti monumentálnej stavby. O našom hrade máme totiž len skromné písomné pramene.

Od jari 2013, po investovaní vyše milióna eur, obrovský hrad na hrebeni vrchu nabral po stáročiach jasné kontúry. A stal sa opäť našou pýchou.

Foto: Štefan Čaplovič