Lenin nemal o našom meste ani šajnu, napriek tomu tu zanechal hlbokú stopu

Je dobré zájsť aj na smetisko dejín. Inak nebudeme mať šancu poučiť sa z minulosti. Našlo by sa v nej kadečo, pre našu zemepisnú šírku a dátum Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, fatálneho prevratu, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (podľa juliánskeho kalendára 25. október) v Petrohrade,  je však hádam najaktuálnejší „vodca proletariátu“ Vladimír Iľjič Lenin (1870-1924).

Hoci Lenin o Košiciach asi nemal ani šajnu, napokon zaznamenáva výskyt aj v našom meste. Jeho päťmetrová socha sa môže stať zámienkou na otázku detí: Kto to je? A tiež príležitosťou pre starších, aby sa rozrozprávali, ako sa žilo za socializmu, keď sa aj naša krajina vybrala leninskou cestou…

Telegram

Prvý pokus podstúpil náš región už 16. júna 1919, keď v Prešove vyhlásili Slovenskú republiku rád (po rusky sovietov), skrátka, ďalšiu sovietsku republiku. Jej predsedníctvo na čele s Antonínom Janouškom však sídlilo v košickej historickej radnici. (Bolo to len pár mesiacov po tom, čo vznikla Maďarská republika rád.)

Naši od radosti nad víťazstvom to dali najavo telegramom, ktorý poslali Leninovi. Radi mali takéto republiky najmä robotníci, veď pracujúc v hrozných podmienkach dvanásť hodín denne i v soboty, takmer nemali čo stratiť.

Ani vo sne im nenapadlo, že hoci komunizmus sa zdá byť dobrý ako myšlienka, jeho funkcionári ho doničia tak ako skoro všetko. Slovenská republika rád, ktorá zaberala dve pätiny dnešného Slovenska (juh a východ), zanikla do troch týždňov – 7. júla 1919, keď už Československá armáda znova kontrolovala toto územie.

Socha

Vladimír Iľjič Lenin, a neskôr jeho stúpenci, si po druhej svetovej vojne u nás prišli na svoje v štyridsiatych rokoch. V tom období dostalo prívlastok „Leninova“ kadečo, ba aj Hlavná ulica v Košiciach. No samotný Lenin v podobe sochy v meste ešte stále nestál.

Tá pribudla až pred 28 rokmi, presnejšie 4. novembra 1987. Postavili ju pred vtedy novou budovou straníckych orgánov, ktorú aj tak mnohí nazvali kapitalisticky – Biely dom. Lenina vytvoril sochár Arpád Račko, no málokto vie, že v projektoch areálu tejto budovy táto socha nebola. Na jeho mieste pôvodne mala byť umiestnená 6-metrová plastika iskry ako symbolu dynamiky.

Skanzen

Lenin sa ani nenazdal, a po dvoch rokoch postávania pred Bielym domom ho tam pristihla Nežná revolúcia (1989). Po nej ho previezli do Šace, kde má Východoslovenské múzeum svoj depozitár.

Ako Leninov v našom okolí ubúdalo (a on proti tomu ani nič nezmohol), stával sa atrakciou. I teraz trčí do nadľudskej, až megalomanskej, výšky päť metrov, čím láka zvedavých návštevníkov do areálu, ktorý má vďaka tomu nádych skanzenu socializmu.

V ňom však uvidia v budúcnosti omnoho viac – otvorený depozitár Východoslovenského múzea s mnohými ďalšími exponátmi (napríklad aj sochou prvého robotníckeho prezidenta Československa Klementa Gottwalda), ako aj reštaurátorské dielne. S tým počíta projekt Jána Sekana. Európska únia pomohla aj tomuto projektu Košického samosprávneho kraja, a to 570-tisíc eurami.

Ojedinelý areál tak bude znamenať omnoho viac než možnosť cvaknúť si spoza plota Lenina. Okrem iného, pribudne možnosť spraviť si s ním selfie.

Foto 1: Ivan Fleischer

Foto 2: MK

MK