Malinovského kasárne začali budovať pred 132 rokmi

Už začiatkom 19. storočia boli Košice „vojenským“ mestom. V roku 1817 mali 11 963 obyvateľov a ďalších 1 500 príslušníkov vojska! Kasárne, ktoré postavili na území mesta v 18. storočí, boli vo veľmi zlom stave a nevyhovovali početnej vojenskej posádke. Práve v tomto období sa začal veľký rozmach budovania nových kasární. 

V roku 1816 zhotovil inžinier Kontsek projekt nových kasární pri vyšnej bráne, mestský stavebný úrad ho ale neschválil. Ďalšie projekty, ktoré sa aj realizovali, vypracoval v rokoch 1824 – 1832 mestský architekt Jozef Bellagh. Tak vznikli tzv. Horné kasárne (dnes v nich sídli Stredná priemyselná škola dopravná). Ani to však nestačilo…

Aj v dnešnom pokračovaní nášho seriálu vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

[ad][/ad]

Po zbúraní opevnenia pozdĺž západnej strany mesta a zasypaní jeho vodných priekop, od konca 30. rokov 19. storočia vzniknutú plochu postupne vyplanírovali. Medzi historickým centrom mesta a jeho stredným predmestím (od dnešnej Moyzesovej po Kuzmányho ulicu) sa vytvorila Vonkajšia promenáda, od roku 1854 s vysadeným stromoradím. Vzhľadom na jej dĺžku 1 040 metrov bola rozdelená na vyšnú, strednú a dolnú časť. Od začiatku 40. rokov sa tu počítalo s postupnou výstavbou prevažne verejných mestských budov.

Objektom takého charakteru na bývalej Vyšnej Vonkajšej promenáde boli kasárne 6. delostreleckého pluku. Časť ich budov sa na južnej strane (tzv. malé kasárne) tiahla pozdĺž bývalej Pivovarskej ulice (dnes Poštová ul. č. 19), až po jej zakončenie na Bethlenovej ulici (dnes Kuzmányho). Košice boli v 80. rokoch 19. storočia známe ako „mes-to vojakov“, kde na 34-tisíc obyvateľov pripadlo 8-tisíc príslušníkov armády, a preto sa kládol dôraz na výstavbu objektov pre vojenské účely. Znamenalo to síce značnú záťaž pre rozpočet mesta, ktoré stavalo kasárne na vlastné náklady väčšinou na voľných parcelách v centre alebo v jeho blízkosti, čo vyvolávalo aj nevôľu občanov. Na druhej strane však zvyšovanie počtu vojenskej posádky v meste zvyšovalo jeho hospodársku prosperitu.

O postavení delostreleckej kasárne na Vyšnej Vonkajšej promenáde uvažovalo mesto už v roku 1883. Aj pre kritiku obyvateľov, že sa tým promenáda esteticky znehodnotí, sa s výstavbou začalo až v januári 1886, keď mesto na tento účel vybralo štátnu amortizačnú pôžičku vo výške 350 000 zlatých (forintov) z celkovej finančnej potreby 400 000 zlatých. Projekty vyhotovil hlavný mestský inžinier Adolf Soukup a realizoval ich staviteľ Peter Jakab. V júni 1887 kasáreň prevzal do užívania veliteľ 6. delostreleckého pluku, český plukovník Josef Maytner.

Celý areál tvorilo postupne až 19 objektov. Poslednú budovu krytej jazdiarne dokončili na severnej strane areálu až v roku 1903. Obrovskú plochu kasární predeľovala v severnej časti Korunná ulica, z juhu poslednú štvrtinu areálu (tzv. Malá delostrelecká kasáreň) pretínala kedysi Tehelná ulica (neskôr Mikešova). To je práve časť pozdĺž západného zakončenia Pivovarskej ulice zachytená na druhej historickej snímke z roku 1902 od juhozápadu.

Ohradená plocha vpravo (dnes tam stojí komplex budov Hlavnej pošty) slúžila od roku 1887 ako jazdecký areál delostrelcov. Kasárne v rokoch 1938 – 1945 niesli meno vodcu protihabsburského povstania Františka Rákócziho II. V roku 2005 tzv. Malinovského kasárne vojsko opustilo a doteraz stoja nevyužité.

(RED)