Mestský park bol miestom relaxu Košičanov aj v minulosti

Obyvatelia nášho mesta kedysi nemuseli za ­relaxom a aktívnym odpočinkom chodiť ďaleko. Najobľúbenejšie rekreačné stredisko mali takpovediac hneď za rohom.

Mestský park bol v minulom storočí miestom, kam prichádzali ľudia, aby si zašportovali či oddýchli v lone prírody. Keďže v tej dobe bývala väčšina ľudí v centre, park bol pre nich aj srdcu najbližšou zónou na strávenie voľného času. Nielenže bol aj o čosi väčší ako ho poznáme dnes, ale ponúkal pestré možnosti spoločenského a športového vyžitia aj pre tých najnáročnejších.

Čaj o piatej v Mestskom parku

Už od 19. storočia spestruje kolorit nášho mesta zeleň v podobe najväčšieho parku Košíc. Veľkým plusom sa v roku 1909 stala výstavba Korčuliarskeho a tenisového pavilónu, ktorá predznamenala rozvoj športu v Košiciach. V zime sa parkom ozývalo brúsenie korčúľ po ľade, v lete to zase boli údery tenisových rakiet.

Na zimné korčuľovanie si spomína aj starožitník Karol Linhart: „V zime vyhrávala v pavilóne hudba. Pri klzisku stál malý bufet, kde sme si ako malí chlapci kupovali teplý čaj. Naši rodičia si dávali varené víno. Táto atmosféra priala aj rôznym spoločenským stretnutiam. Samozrejmosťou bolo aj podávanie čaju o piatej.“ Nielen pre pamätníkov je dobrá správa, že práve tieto radovánky Košičanov sa do Mestského parku čoskoro vrátia.

Nielen korčule a tenis

V pavilóne a priľahlom areáli pulzoval život aj v lete. „Pamätám si, že sme ako malí chlapci chodili zbierať na tenisové turnaje v parku loptičky. Za odmenu sme si po skončení hry mohli zobrať nejaké domov,“ spomína s úsmevom na tvári K. Linhart. Karol Linhart nám prezradil, že práve toto miesto sa stalo Mekkou aj pre šachistov. 

Labute, pávy, kolotoče a filmy

Úžasný relax poskytovalo aj jazierko hneď pri pavilóne. V minulosti bolo dokonca až trikrát väčšie, ako je to dnešné a bolo domovom niekoľkých krásnych bielych labutí. Ich kŕmenie bolo takisto jedným z lákadiel, ktoré priťahovalo do Mestského parku najmä počas nedieľ rodiny s deťmi. Vedľa jazierka bola aj voliéra s nádhernými pávmi a inými operencami. Pre deti tu boli dokonca aj kolotoče. Pre rodičov sa v blízkosti jazierka organizovali filmové predstavenia. V parku bolo skrátka o zábavu postarané. 

Rodisko malých športovcov

V zime bolo jazierko takpovediac rozšírením Korčuliarskeho pavilónu. Voda v ňom zamrzla a slúžilo ako plocha na korčuľovanie. V parku ste našli aj požičovňu bicyklov. Mostík, ktorý sa v súčasnosti nachádza v blízkosti lanovej dráhy, bol kedysi súčasťou dopravného ihriska. No a práve tu sa niekoľko Košičanov naučilo jazdiť na ich dvojkolesovom tátošovi. 

Viac vody v meste

Keby sme nazreli do 60. rokov minulého storočia, zistili by sme, že pozdĺž Mestského parku pretekalo rameno Hornádu. Bol to Mlynský náhon, ktorý sa tiahol na mieste dnešnej štvorprúdovej cesty až po Jakabov palác. Oproti palácu stála na brehu Mlynského náhonu požičovňa člnkov. Za poplatok ste si mohli loďku prenajať a ísť sa člnkovať po ramene Hornádu. Taktiež sa tu zvykli chytať ryby. V okolí náhonu rástlo množstvo vŕb, z ktorých sa tešili najmä deti. Tie totiž neváhali a liezli na ne, aby mohli zdarma pozorovať premietania na filmovom plátne.

Hudobný altánok a Bagdad

Košičania v parku vyhľadávali okrem športu aj iný druh relaxu. Pobyt spríjemňovali orchestre, dychovky a hudobné skupiny, ktoré vyhrávali v hudobnom altánku. Vystúpenia hudobníkov boli v minulosti pravidelnejšie ako dnes. V lete tam dokonca každý deň hrala vojenská hudba. No a tí, ktorí si nevystačili s takýmto hudobným zážitkom, mohli zájsť do Bagdadu. Nie do hlavného mesta Iraku, ale do modernej, architektonicky zau­jímavej budovy, ktorá v parku vyrástla v 60. rokoch. Na tanečné zábavy tam chodili najmä mladí. Neskôr sa ale z centra mládeže stal sklad nábytku a napokon ho zbúrali. Bagdad stál na mieste dnešnej veľkej fontány. „Celý park slúžil na romantické prechádzky a bol obľúbeným výletným miestom v centre Košíc,“ doplnil Linhart. 

(ZL)