Mestský park nie sú len stromy, ale aj budovy
Hoci sa môže zdať, že park a výstavba nejdú dokopy, opak je pravdou. Už v minulosti zdobilo Mestský park množstvo budov. Slúžili na zábavu či rekreáciu.
Niektoré objekty sa zachovali, a tak ich môžeme obdivovať dodnes, iné nájdeme už len na starých fotografiách a v spomienkach Košičanov.
Na začiatku bola železnica
Miesto, na ktorom sa dnes park rozprestiera, bolo za mestskými hradbami, v záplavovom území medzi Mlynským náhonom a Hornádom. Časom územie vysušili a využívali ako mestskú lúku. Na severe susedilo so šľachtickými záhradami, na juhu so zábavnou záhradou, tzv. Fišerkou. Na mestskú lúku sa chodili Košičania zabávať, táborili tu kolotoče a usporadúvali sa tancovačky. K rozvoju parku prispela aj železnica. Mesto darovalo časť lúk Potiskej železnici, aby mohla Košice spojiť so svetom. V roku 1860 vybudovala koľajovú sieť i prvú železničnú stanicu.
Zbúraná krása
Železničnú stanicu vybudovali v roku 1896 na návrh budapeštianskeho architekta Jozefa Huberta v štýle francúzskej novorenesancie. Potrebám Potiskej železničnej spoločnosti slúžila až do roku 1973. Kapacitne však už nepostačovala, a tak ju zbúrali a postavili novú. „Pamätám si, ako som odchádzal do školy, do Prahy, v decembri ešte zo starej stanice. V januári som sa vrátil a vstúpil som už do novej,“ spomína veľký lokálpatriot, riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Ján Gašpar. Nová budova je po rekonštrukcii ešte novšia a modernejšia, mnohí však stále spomínajú na tú starú a dodnes ju považujú za jednu z najkrajších budov v meste.
Prvé parné kúpele
Už v roku 1780 objavili na území parku silný minerálny prameň. Voda obsahovala síru, mala železitú chuť a blahodárne účinky, ktoré si starí Košičania veľmi obľúbili, a tak mesto vybudovalo neveľké drevené kúpele. V roku 1813 ich zničila silná povodeň. „V roku 1825 boli podľa návrhu Jozefa Belágha postavené nové kúpele,“ vysvetľuje Ján Gašpar. Kúpele prekvitali ešte v 50. rokoch 19. storočia. Využívať ich prestali v roku 1889, keď na konci dnešnej Rooseveltovej ulice postavili nové parné a vaňové kúpele. V roku 1895 pohltila kúpele v parku prestavba stredného mlyna.
Mlyn
Vodu z Mlynského náhonu využívalo v minulosti aj niekoľko mlynov. Výnimkou bol práve ten, ktorý stál v mestskom parku. V rokoch 1862 – 1863 založila skupina podnikateľov spoločnosť Košického umelého mlyna. Od mesta prevzali Stredný mlyn a v tesnej blízkosti postavili dve viacpodlažné prevádzkové budovy. Časom sa mlyn rozširoval a prestavbou v roku 1900 pohltil aj budovy kúpeľov. V roku 1945 ho znárodnili a po roku 1948 začal fungovať národný podnik Východoslovenské mlyny. Dňa 23. augusta 1976 ho zasiahol ničivý požiar a ostali z neho len ruiny. Podľa dobovej tlače sa z jeho stien dymilo ešte niekoľko týždňov. V mestskom parku pripomína Stredný mlyn malý vŕšok pri chodníku smerom na autobusovú stanicu.
Do parku i na filmy
Približne na mieste, kde dnes stojí bývalá krytá plaváreň, bol kedysi prvý amfiteáter. Tvorilo ho plátno, pódium a rad nahrubo tesaných lavičiek. „Premietali sa tam filmy, konali sa divadelné predstavenia, operety. My ako chlapci sme málokedy mali peniaze na lístok, tak sme sa vyškriabali na stromy čo rástli pri Mlynskom náhone a sledovali predstavenia grátis,“ spomína František Máday, vášnivý zberateľ starých pohľadníc a fotografií mesta.
Čaj o piatej v Bagdade
Ďalšou stavbou, ktorá už v mestskom parku nestojí, je bungalov Bagdad. Bol miestom tanečných zábav a koncertov najmä pre mladých ľudí. Chodili sa tam uvoľniť, zabaviť sa a zatancovať si. Mnohí si dodnes pamätajú tzv. „Čaj o piatej“. V pavilóne hrávali živé kapely hudbu aj zahraničnej produkcie. Neskôr sa z Bagdadu stal sklad nábytku, dnes na jeho mieste stojí fontána s potôčikom.
Korčuliarsky pavilón – bol, nebol a opäť bude
Čoraz väčšia popularita korčuľovania viedla k založeniu korčuliarskeho spolku, ktorý sa v roku 1909 pričinil o postavenie Korčuliarskeho pavilónu. Pozemok, na ktorom stojí, podarovalo spolku mesto s podmienkou, že pavilón sa po 30 rokoch stane majetkom mesta. Celková suma za postavenie pavilónu bola 120-tisíc korún. Po vojne prenajalo mesto pavilón telovýchovnej jednote VSŽ. Približne v 90. rokoch začal chátrať. Obnovy sa dočkal až v posledných rokoch. V roku 2013 sa začala rozsiahla rekonštrukcia budovy, vďaka ktorej by mal opäť slúžiť Košičanom. V zime bude v areáli ľadová plocha, ktorá sa v lete zmení na tenisové kurty, vo vnútri sa počíta so štyrmi bowlingovými dráhami a dvomi bazénmi. Rekonštrukciu by mali ukončiť v druhej polovici roku 2017.
Zmenou prechádzal nielen vzhľad parku, ale aj jeho názov. Vo veľkej miere súvisel so zmenou štátneho zriadenia. Koncom 18. storočia bol názov jednoduchý – Mestské lúky (nem. Stadtische Wiesen). V sprievodcovi po Košiciach z roku 1825 boli uvedené aj dva iné názvy „Hanfischka“ a „Delamanská záhrada“. V polovici 19. storočia, za čias Rakúsko-Uhorska, sa stal Széchenyiho parkom (Széchenyi liget), podľa maďarského šľachtica, politika a národného buditeľa. Po vzniku prvej ČSR „prekrstili“ páni mesta park na Sokolský sad. Vydržal len do novembra 1938. Nakrátko sa stal opäť Széchenyiho parkom, po druhej svetovej vojne to bol Sad maršála Petrova, ktorý však bol v čase oslobodenia Košíc len generálom, a tak sa názov upravil na Sad generála Petrova. Ľudovo bol nazývaný aj Petrov sad. Popri oficiálnom názve volali Košičania park aj „Bielym“. Dôvod je pomerne prozaický – v tom čase boli lavičky, hudobný altánok a ostatné vybavenie parku natreté bielou farbou. Po revolúcii, so zmenou štátneho zriadenia, sa zmenil aj názov parku na terajší – Mestský park.
Foto: archív op, archív jg, archív zbm www.geocaching.com
