Na Alžbetinej žil aj americký generál a dobrodruh Gejza Gallik

Ako sme už písali, Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou Košíc. Tu sa vraj nachádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici 3. storočia už obývali saskoflanderskí kolonisti, zakladatelia mesta. Pôvodne sa volala Hnilná ulica, po roku 1990 dostala meno na počesť patrónky dómu i Uhorska sv. Alžbety Uhorskej. Široká a rušná tepna bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov, šľachtickými i meštianskymi domami. Dnes pokračujeme vo výlete do histórie jednotlivých objektov, na ktorých sa dajú ilustrovať dejiny celého mesta.

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

[ad][/ad]

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Vráťme sa ešte k domu s číslom 14 (na fotografii z roku 1912 druhý sprava). Po grófovi Emanuelovi Péchym sa majiteľom stal jeho zať, parlamentný poslanec gróf Rudolf Zichy a manželka Jacquelina, rod. Péchy. Obaja však bývali vo svojom kaštieli v Haniske neďaleko Košíc. Ich syn, gróf Jakub Zichy – Mesko, predal tento tzv. Péchyho palác v roku 1932 Slovenskému katolíckemu kruhu. Tu bola bašta náboženského, kultúrneho, spoločenského a športového diania Slovákov aj v nepriaznivých časoch pripojenia Košíc k Maďarsku v rokoch 1938 – 1945, hlavne zásluhou mladého kňaza a profesora seminára Antona Harčara. Na poschodí bolo aj sídlo košickej Jednoty československého Orla, na prízemí okrem iných obchodov bolo aj kníhkupectvo Tatran patriace vydavateľstvu novín Slovenská jednota a po roku 1945 Spolku sv. Vojtecha. Vedúcim obchodu bol vtedy Ján Herha. V roku 1949 majetok Slovenského katolíckeho kruhu skonfiškovali a budovu získalo košické štátne divadlo. V roku 1990 ju vrátili cirkvi.

V dome č. 16 (úplne vpravo) bolo do polovice 18. storočia sídlo cisársko-kráľovského poštového úradu a majiteľom bol obchodník Ján Berczik. V roku 1765 sa stal majiteľom zeman Ladislav Lehoczky. Jeho dediči koncom 40. rokov 19. storočia budovu predali Michalovi Virághovi. V roku 1857 sa ako majiteľ už uvádza obchodník so sklom Pavol Pausz. Po jeho vdove Terézii, rod. Unger, dom od roku 1881 vlastnil bývalý obchodník, neskôr lekár, veterinár, americký generál a dobrodruh Gejza Gallik. V tom čase dostal eklektickú fasádu. Po jeho manželke Malvine od roku 1926 až do roku 1945 vlastnila objekt vdova Hermína Reichardová. V 20. a 30. rokoch na poschodí mala sídlo tzv. Fodorova banka, ktorej majiteľom bol Eugen Fodor. Snímka zachytáva na prízemí (vľavo) obchod s módnym tovarom Jozefa Reicharda, vyvesený štít „anglického“ pánskeho krajčíra Tobiáša Brucka a vpravo je okraj vchodových dverí do predajne tabaku, ktorej majiteľkou bola manželka lekárnika Vojtecha Radóa.

[ad2][/ad2]

Teraz sa pozrime na historickú snímku z roku 1900. Piaty dom zľava (č. 23) má trojosovú eklektickú historizujúcu fasádu. Pivnica je však stredoveká zo 14. storočia, renesančne prestavaná. Do roku 1784 bol majiteľom domu Michal Kajzer a vtedy sa novým vlastníkom stal Samuel Gerhard. Do roku 1807 bol majiteľom obchodník s plátnom Michal Pauer, po ňom už zlatník Daniel Szakmáry, neskôr jeho vdova Anna a syn Viliam, ktorý dal budovu navýšiť o poschodie. Jeho syn, bohatý veľkoobchodník s lahôdkami Karol Szakmáry, bol vlastníkom od roku 1864. On dal koncom 19. storočia upraviť jeho fasádu v eklektickom duchu. Vdova po ňom dom po roku 1906 predala obchodníkovi s rozličným tovarom Bernardovi Weberovi. Syn Jozef ho vlastnil aj po roku 1945, kedy na prízemí bola výrobňa pečiatok a predajňa textilu. Aj tento dom dnes patrí americkej železiarenskej firme U. S. Steel a vnútorne je prepojený s domom č. 21.