Najstaršie murované stavby v Košiciach

Košice boli kedysi jedným z najdôležitejších miest Uhorského kráľovstva, aj hlavným strediskom protihabsburských stavovských povstaní. Stali sa sídelným mestom sedmohradských kniežat, medzinárodnou kupeckou metropolou a druhým slobodným kráľovským mestom stredovekého Uhorska.

Naše mesto sa vyvinulo z trhovej osady slovenského pôvodu v kotle rieky Hornád. Villa Cassa bola najdôležitejšou osadou v regióne, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1230. V roku 1290 dostali Košice mestské práva a ako sídlo Kráľovskej komory sa stali významným centrom Horného Uhorska. Ako prvé mesto v regióne obohnané hradbami sa vyvinuli v obchodnú metropolu s výnosným právom skladu.

Kostol Dominikánov

Presné určenie je nemožné

Keďže sme chceli vytipovať tri najstaršie murované objekty v meste, o pomoc sme požiadali odborníka Rastislava Rusnáka, archeológa z Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach. “Keďže žiadna osada či mesto sa nestavia postupne po jednom dome, ale stavali sa celé ulice, nedá sa presne špecifikovať, ktorá budova je najstaršia. Pre vašich čitateľom som vytipoval tri objekty, ktoré však môžeme do tejto kategórie s určitosťou zaradiť.”

Kostol Dominikánov

Za jednu z najstarších budov v meste môžeme označiť kostol Dominikánov. Aj v odbornej verejnosti prevláda datovanie na koniec 13. storočia. V posledných rokoch sa však objavujú názory, ktoré toto datovanie spochybňujú. Nové datovanie posúva výstavbu až do druhej polovice 14. storočia, teda takmer o sto rokov. Stále by však dominikánsky kostol zostal najstaršou stojacou sakrálnou stavbou v meste.

Kostol podľa všetkého patril stále Dominikánom. Tí sú potvrdení v meste po prvýkrát písomne v roku 1303, aj keď ich vlastná rádová tradícia hovorí už o druhej polovici 13. storočia. Počas vlády Belu IV., najmä po tatárskom vpáde, boli veľmi podporované mendikantské rehole a Dominikáni. V tom čase vzniklo v Uhorsku veľa kláštorov a dá sa teda predpokladať, že po založení nášho mesta, v ranom období jeho vývoja, tu boli aj dominikáni. Existuje písomná správa z roku 1336, ktorá hovorí o veľkej stavebnej aktivite spojenej s dominikánmi. Lokalizovať to nevieme, ale predpokladáme, že sa to týka presne tohto miesta, kde dnes stojí kostol.

Pri kostole stojí tiež veľký kláštor, o ktorom vieme, že jeho stredoveká podoba vznikla niekedy v 15. storočí. Ten však v polovici 16. storočia vyhorel spolu s celým mestom. Vtedy z neho odišli aj Dominikáni. Vrátili sa až niekedy v závere 17. storočia. Z kostola zostala ruina. Mesto sa oň totiž nestaralo a malo tam iba sklad. A keď sa Dominikáni vrátili v roku 1699, začali s jeho rekonštrukciou. Hoci bol veľmi zničený, staticky bol v poriadku, takže ho iba opravili, mierne barokovo prebudovali a v tej podobe je tu dodnes. Kláštor bol zničený oveľa viac, ten strhli celý a vystavali nanovo barokovú budovu, čo bolo niekedy v polovici 18. storočia. Kláštor prešiel v posledných desiatich rokoch veľkou, vcelku vydarenou rekonštrukciou. Kostol sa tiež momentálne rekonštruuje.

Meštianske domy

Niektorí vlastníci reštaurácií v meste hovoria, že majú prevádzku v najstaršej budove v meste. Tento výrok je však mýtus, ktorý je veľmi ťažké potvrdiť, a to z toho dôvodu, že väčšina domov, ktoré sú obrátené do Hlavnej ulice, má svoje najstaršie jadrá spojené úplne s prvou fázou kolonizácie a teda s druhou polovicou 13. storočia a najneskôr začiatkom 14. storočia. Často boli tieto domy celé drevené, ale zahĺbené murované jadro mali a tie murované jadrá boli málokedy zbúrané. Tieto domy sa vždy len prebudovávali a ich jadrá tam stáli celé stáročia a stoja tam dodnes. Takže skoro všetky tieto domy majú rovnako staré jadrá.

To, že dnes na ich fasádach nie je vidieť ich stredoveký ráz, je preto, že počas uplynulých rokov boli fasády vždy nanovo upravované. Či už po požiaroch alebo epidémiách prišli do domov noví majitelia, ktorí mali peniaze a svoje vlastné predstavy o rekonštrukcii či výstavbe toho ktorého domu. Stredoveký ráz si v Košiciach zachovalo veľmi málo domov. Môžeme spomenúť napríklad Miklušovu väznicu, ktorá oproti ostatným domom pôsobí tak, že je akoby naozaj najstaršia. Ale napríklad aj dom oproti nej môže byť rovnako starý, hoci na jeho fasáde to už vôbec nie je vidieť.

V týchto súvislostiach sa hovorí aj o Levočskom dome, ale jeho gotický ráz je skôr neogotický, zo začiatku 20. storočia. Dalo by sa povedať, že “klame telom”. Jednoznačne sa teda nedá presne určiť, ktorý z týchto domov v centre mesta je najstarší.

Hradby
Do skupiny najstarších stavieb môžeme zaradiť aj hradby mesta, teda ich najvnútornejší prstenec. Odborníci sa zhodujú v tom, že od roku 1290 , kedy Košice získali svoje prvé mestské výsady, už boli pravdepodobne dobudované. Predpokladá sa, že boli budované niekedy v rokoch 1270 – 1290. Zachované časti hradieb patria k najstarším zachovaným murovaným stavbám v meste. Je to jednak pás hradieb na Hradbovej ulici, aj keď ten je už značne rekonštruovaný a reštaurovaný, ale jeho základ je tiež z 13. storočia.

Existuje však ešte jeden objekt, ktorý ale nie je viditeľný voľne okom. Tie najstaršie hradby mali totiž štvorcové veže, tzv. flankovacie, o ktorých sa viac dozviete z priloženého videa. Neboli to klasické veže, pretože boli dovnútra mesta otvorené. Jedna z nich sa zachovala, aj keď už len adaptovaná do vnútorného priestoru. Nájdete ju v tzv. Katovom byte v Miklušovej väznici. Tam je murivo flankovacej veže zachované až do dvoch podlaží, do výšky asi 6 metrov. Je to unikát v rámci Košíc, pretože sa žiadna iná nezachovala. Aj o tejto stavbe sa dá s istotou povedať, že patrí k najstarším murovaným objektom v meste.

Foto: Veronika Janušková
Jana Vargová