Nemocnica v Šaci
Nemocnica na okraji mesta by sa mohla v pohode nakrúcať v Šaci. Jej poloha zodpovedá názvu tohto slávneho televízneho seriálu.
V 70. rokoch minulého storočia patrila Nemocnica v Šaci k najmodernejším nielen v Košiciach. A hoci uplynulo takmer pol storočia, takou aj zostala, čo sa každej nemocnici nestáva. Najnovšie (2015) pristavali operačné centrum s piatimi sálami a predtým (2006) diagnostické centrum.
Zlatá medaila
Areál, v ktorom dominuje 12 poschodová budova, začali stavať Hutné stavby Košice v roku 1962. Investorom boli Východoslovenské železiarne (VSŽ). Architekti Karel Prager, Jiří Kadeřábek a Jiří Albrecht z Prahy za jej projekt získali zlatú medailu na svetovej súťaži projektov zdravotníckych zariadení v Izraeli. Tá istá trojica navrhla v Prahe odvážnu budovu Federálneho zhromaždenia (teraz patrí Národnému múzeu) alebo supermodernú Novú scénu Národného divadla.
Dobrá povesť
Do takýchto moderných objektov sa teda presťahovala stará provizórna nemocnica z centra Šace (Železiarenska ulica 14A), aby na jej mieste vzniklo prvé lôžkové rehabilitačné oddelenie v republike (1973). To umožnilo vtedy revolučnú vec – začať s rehabilitáciou hneď ako sa dá, hoci sa pacient ešte doliečoval.
Nemocnica (od roku 1997 súkromná) si vybudovala takú povesť, že mnohé budúce mamičky privádzajú na svet svojich potomkov práve tam, aj keď to nie je ich najbližšia (spádová) pôrodnica. Kľúčom k minimu sťažností nielen gynekologického oddelenia sú špičkoví lekári, dobrá komunikácia s pacientom, 944 zamestnancov (1997) a výborné technické vybavenie.
Aj umenie lieči
Prístup personálu k pacientovi naznačuje už vo vestibule farebná mozaika Helmuta Bistiku (1963) z roku 2006. Areál má umeleckú pridanú hodnotu aj vďaka vyvýšenej soche Miloslava Chlupáča (1920-2008) v parčíku medzi budovami a dvom kamenným reliéfom na prednej i zadnej fasáde vstupnej budovy. Predný s názvom Ozvena (1967-1970) vytvoril Ludwik Korkoš (1928-1992), pôvodom z Poľska, ktorý je aj autorom monumentálneho pamätníka Slovenskej republike rád v Prešove. Zadný (1970) je dielom v tom čase budúceho vedúceho Katedry sochárstva na VŠVU v Bratislave Ladislava Snopeka (1919-2010), ktorý má svoju ďalšiu plastiku Dvaja na Terase pred spoločenským pavilónom VSŽ.
Výstavba meškala tri roky
Hoci mala byť šačianska nemocnica dokončená v roku 1967, napokon jej 15 oddelení otvorili v roku 1970. Bolo v nich 461 postelí a v predmailovej dobe pozoruhodná vec - potrubná pošta. Oddelenie na popáleniny bolo jediné v republike, neskôr pribudlo aj oddelenie nukleárnej medicíny. Zariadenie slúžilo nielen zamestnancom VSŽ, ale aj obyvateľom spádovej oblasti Moldava nad Bodvou.
Milan Kolcun
Foto: Ivan Fleischer