Nenápadné skvosty Košíc. Viete, akými príbehmi sú opradené? (FOTO)

Košice patria k najkrajším mestám na Slovensku s množstvom historických pamiatok. Okrem Dómu sv. Alžbety či Urbanovej veže však ukrývajú aj iné zaujímavé skvosty, ktoré nie sú až také známe. Rad z nich je priamo v zelenom srdci nášho mesta a ich dávna sláva postupne ožíva.

Poďme sa teda spoločne pozrieť, aké nenápadné poklady a príbehy nám naše mesto ponúka.

Hudobný altánok v Mestskom parku

K príjemnej atmosfére a pohode počas prechádzok v zelenom srdci mesta v minulosti prispievali aj promenádne koncerty. Tóny klasickej hudby vychádzali z Hudobného altánku, ktorý sa nachádza v južnej časti parku. Altánok, ktorý navrhol vtedajší mestský staviteľ Július Poschl, je o 14 rokov starší ako neďaleký čerstvo zrenovovaný Korčuliarsky pavilón, čím sa stal najstaršou stavbou v najväčšom parku nášho mesta.

Pri tvorbe železnej osemuholníkovej konštrukcie altánku sa „vytrápil“ umelecký kováč – majster Kozzig. Aj vďaka nemu je tento altánok snáď najromantickejšou pamiatkou v meste, ktorý aj dnes zaujme pozornosť nejedného okoloidúceho. Dodnes nám sprostredkúva  aj hudobné zážitky. Počas leta sa tu konajú koncerty najrôznejších hudobníkov. Tradícia altánku tak ostáva zachovaná aj pre dnešnú generáciu.

Korčuliarsky pavilón

Secesnou budovou v Mestskom parku sa ozývali údery tenisových rakiet už od roku 1909. Vtedy ju pre potreby Košického korčuliarskeho a tenisového spolku naprojektoval prešovský rodák Gyula Sándy.

Moderná história si, žiaľ, Korčuliarsky pavilón už takto nepamätá. Dlhé roky zostal nevyužitým a chátral aj napriek tomu, že je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho zašlú slávu a využitie mu navráti nielen úspešne ukončená rekonštrukcia, ale i otvorenie nového mestského rezortu, ktorého je pavilón súčasťou.

Mlynárova chalupa s príbehom

Tajomná povesť sa podpísala pod vzhľad budovy, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti Mestského parku, a to na Štefánikovej 42, kde kedysi pretekal Hornád. Jej zaujímavý príbeh dnes na spodnej fasáde prekrývajú nápisy pouličných umelcov. Ale ak zdvihnete hlavu o čosi vyššie, zbadáte vysoké okná, ktoré lemuje unikátna výzdoba. Dve mladé ženy, žaby, rastliny a zdeformovaná tvár.

>>> Fotky nájdete v GALÉRII <<<

Povesť hovorí o utrápenom dievčati, ktoré sa nešťastnou náhodou utopilo. „Neďaleko tohto domu stála Mlynárová chalupa spolu s mlynom. Žil tam starý mlynár, ktorý mal krásnu dcéru. Tá milovala jedného muža, no starý mlynár s výberom zaťa nesúhlasil. S dcérou sa pohádali, a tak utiekla k Hornádu, kde doň spadla a utopila sa. Odvtedy ju otec už nevidel. Až raz v noci. Kráčal k starej vŕbe, keď zrazu zazrel svoju dcéru v hladine rieky,“ prerozprávala nám mrazivý príbeh sprievodkyňa Dominika Nazarejová.

Mlynár si jej poslednú podobizeň uchoval v pamäti a preniesol na plátno. Tvár na fasáde domu na Štefánikovej ulici patrí práve jej.

Dom svetovej legendy – majstra Gerstera

Košice sú rodiskom mnohých známych osobností. Medzi ne nepochybne patrí aj  Vojtech Gerster, ktorý sa v metropole východu narodil v roku 1850. Vo svojich 31 rokoch naprojektoval výstavbu gréckeho Korintského prieplavu. Aj keď sa o to pokúšali už vyspelí Rimania či samotní Gréci, ani jedným sa to nepodarilo. Až Košičan Gerster so svojím projektom rozdelil Egejské a Iónske more. Pevnina dlhá 6,3 kilometra sa tak rozpojila a umožnila jednoduchšiu lodnú dopravu.

Na konte má aj mnoho ďalších inžinierskych úspechov. Na základe jeho expedície po Latinskej Amerike odporučil miesto na výstavbu Panamského prieplavu, ktorý sa tam následne aj postavil. Gersterov rodný dom nájdete na Hlavnej ulici č. 9. Visí na ňom pamätná tabuľa, ktorá mu vzdáva hold v troch jazykoch a pripája aj drobné mapky Korintského i Panamského prieplavu. Podobné sú aj v gréckom Korinte pri vchode do prieplavu či v Budapešti.

Priečelie budovy na Štefánikovej 42 znázorňuje smutný príbeh.

Košický zlatý poklad

Na Hlavnej ulici ešte zostaneme. Práve tu sa v jednej z najmohutnejších svetských stavieb, približne pred 80 rokmi, našiel Košický zlatý poklad. O tejto skutočnosti však neinformuje žiadna pamätná tabuľa, a tak ľudia okolo stavby na Hlavnej 68 prechádzajú bez toho, aby tušili o aké vzácne miesto ide.

Hlavná banka Horného Uhorska sídlila vo viacerých mestách, nakoniec však zakotvila v Košiciach v budove, ktorú postavili v 18. storočí. „Za kraľovania Márie Terézie najjasnejšej uhorskej kráľovnej, bola reštaurovaná budova komory v roku 1770. Stráca budúcnosť, kto sa nestará o prítomnosť,“ hlási nápis nad bránou.

Pôvodne išlo o meštiansky dom, neskôr viac-menej o palác.  Bola sídlom rôznych úradov, no v 20. storočí tu sídlil už len finančný úrad. Paradoxne najväčšiu slávu priniesol jej pád. Pri jej demolácii sa totiž v pivničných priestoroch našiel národný poklad. Zlato z celej Európy, mince z 15.-17. storočia , renesančná reťaz zo zlata, tri medaily a medená skrinka. Takéto bohatstvo ležalo v zabudnutí budovy, kde dnes sídli Základná umelecká škola Márie Hemerkovej. To, ako sa sem poklad dostal, nie je doteraz jasné a zrejme už ani nikdy nebude. Isté však je, že si ho môžete pozrieť aj vy v špeciálnom trezore vo Východoslovenskom múzeu.

Pamätná tabuľa na Hlavnej ulici č. 9 pripomína, že je to miesto narodenia známeho Košičana.