Obchodná škola na Moyzesovej vychovávala podnikateľov

Košice boli v minulosti nielen centrom obchodu a kultúry, ale aj vzdelania. Veď Košická univerzita (lat. Universitas Cassoviensis) bola založená už v roku 1657. V roku 1776 prešla na štát s názvom Košická kráľovská akadémia (lat. Academia Regia Cassoviensis). Od roku 1850 fungovala ako Právnická akadémia do roku 1921, keď bola zrušená. Dnes však zalistujeme v histórii inej vzdelávacej inštitúcie…

Aj v dnešnom pokračovaní nášho seriálu vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje k šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

[ad][/ad]

Viacnásobné snahy od roku 1880 o zriadenie strednej obchodnej školy v Košiciach sa podarilo realizovať až v roku 1897 zásluhou riaditeľa štátnej chlapčenskej meštianskej školy Štefana Lévaya, ktorý dosiahol jej rozšírenie o vyššiu obchodnú školu. Svoju činnosť začala na základe nariadenia ministerstva školstva 1. septembra 1897. Pôvodne bola umiestnená v budove chlapčenskej meštianky (dnes Moyzesova č. 17) a riaditeľ oboch škôl bol spočiatku Š. Lévay.

V školskom roku 1902/1903 sa vyššia obchodná škola oddelila od chlapčenskej meštianky a pôsobila ako samostatná školská inštitúcia. Štúdium na škole, ktorú ročne navštevovalo 120 – 200 žiakov, bolo trojročné, zakončené maturitnou skúškou. Jej cieľom bolo vychovávať vzdelaných obchodníkov-podnikateľov a mala preto veľkú podporu aj zo strany košickej Obchodnej a priemyselnej komory.

Riaditeľom školy bol v rokoch 1897– 1907 Štefan Lévay, po ňom v r. 1907 – 1918 Gustáv Dancsházy. Významnými profesormi, ktorí v jej začiatkoch pôsobili na škole, boli aj učiteľ maďarčiny, dejepisu, zemepisu a historik hospodárskych dejín mesta Juraj Kerekes a profesor národohospodárstva, odborných obchodných predmetov a rýchlopisu Ján Gara-Šimeček. V roku 1902 prepustilo mesto pozemok na výstavbu samostatnej školskej budovy na bývalej Rákócziho okružnej (Moyzesova č. 11), v ktorej dnes sídli Prírodovedecká fakulta UPJŠ.

Projektantom budovy školy (na snímke z roku 1908) v štýle eklekticizmu bol vedúci projekčnej kancelárie Sándor Baumgarten, ktorý projektoval aj novú budovu premonštrátskeho gymnázia na Kováčskej ulici. Výstavbu realizovala stavebná firma bratov Arpáda a Gejzu Jakabovcov na mieste bývalého mestského skladu dreva od marca 1903 do júla 1904 nákladom 150-tisíc korún a koncom septembra 1904 ju odovzdali do užívania.

[ad2][/ad2]

Trojpodlažná dvojkrídlová budova má skosené nárožie, fasáda je na parteri a hranách nároží členená pásovou rustikou, nad ktorou sú až po korunnú rímsu zvislé lizénové pásy. Nad uličným nárožím je trojosová atika s týmpanónmi, na ktorých je po stranách dátum postavenia objektu, v strednom tympanóne názov školy. Uličná fasáda orientovaná na východ a smerujúca na juh je osemosová, podobne ako severná fasáda smerujúca na západ.

Obe fasády zakončujú mierne vystupujúce rizality. Fasáda skoseného nárožia je trojosová, uprostred je dvojkrídlová drevená vstupná brána. Od roku 1919 škola pokračovala ako Československá štátna obchodná akadémia a jej riaditeľom bol Rudolf Dolínek, po ňom od roku 1931 Jozef Müller. V rokoch 1938 – 1944 tu bola štátna vyššia obchodná škola, od roku 1945 po obnovení Československa opäť obchodná akadémia.

V roku 1959 sa do budovy nasťahovala Prírodovedecká fakulta UPJŠ. V roku 1942 k západnému traktu pristavali telocvičňu so šatňou (projekt Maximilián Blau, stavba Jozef Váczy), a k južnému v roku 1963 rozložitý štvorpodlažný objekt výskumného pracoviska Rádioekologického ústavu.

Čítajte aj: