Od záložne, lahôdok, kaviarne a predajne obuvi až po galériu

Na snímke z roku 1904 i zo súčasnosti vidíme dom na Alžbetinej č. 22. Pôvodne to bola kvalitná neskorobaroková troj-osová stavba, ktorá vznikla v polovici 18. storočia na mieste dvoch starších stredovekých domov. Po stranách poschodia boli pôvodne dve združené okná, medzi nimi a oknom nad portálom iba dve slepé okná.

Dom dal postaviť v prvej polovici 18. storočia Abrahám Laszgallner, zakladateľ rozvetvenej a bohatej košickej podnikateľskej rodiny pôvodom zo Šopronu (dnes Maďarsko). Príslušníci tejto evanjelickej rodiny sa aj s príbuzenskými vzťahmi s inými významnými podnikateľskými rodinami (Fiedler, Szakmáry, Spielmann, Aranyossy, Éder, Megay, Henszlmann, Hajdu, Loósz) zaradili medzi najbohatších v meste…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Ďalším majiteľom pôvodného domu bol syn Abraháma Laszgallnera Samuel, ktorého v roku 1778 vystriedal jeho brat Matej. Ostal slobodný, preto od roku 1821 budovu vlastnil člen rodinnej vetvy Teofil Laszgallner a od roku 1863 jeho syn Augustín Teodor. Dom v roku 1869 vyženil advokát Ladislav Aranyossy, ktorý si vzal za manželku majiteľovu dcéru Štefániu. V dome bývali aj ďalší príslušníci rodu Laszgallner so svojimi rodinami a od roku 1847 aj významný lekárnik a podnikateľ Viliam Benczúr z Nyiregyházi, ktorého manželkou bola Paulína Laszgallnerová. Tu strávil mladé roky ich syn, neskorší maliar svetového mena, Gyula Benczúr, pôsobiaci hlavne v Budapešti.

Na prelome 18. a 19. storočia v dome bývali aj obchodníci so železom Gottfried Baszel starší a do roku 1811 aj Imrich Henszlmann starší, ktorý mal za manželku Rozáliu Laszgallnerovú.

Na prízemí pôvodného domu vľavo bola záložňa, ktorú do roku 1893 prevádzkoval Ľudovít Braun, vpravo obchod s lahôdkami a rozličným tovarom Augusty Steinhardtovej.

V roku 1894 advokát Ladislav Aranyossy dal pôvodne barokový dom prebudovať do úplne novej podoby. Projekt prestavby vyhotovil Vojtech Benczúr, najmladší z troch bratov Benczúrovcov a jediný z nich, ktorý sa tam aj narodil. Ako starší brat Július, aj on sa stal maliarom, zároveň bol aj architektom a teoretikom umenia a v čase prestavby domu už pôsobil v Budapešti. Fasáda v duchu neskorého romantizmu je trojosová so združenými oknami. Nad oblúkom vstupného portálu vystupuje z fasády romantický arkier s rodovým erbom zemianskej rodiny Aranyossyovcov. Arkier má tri úzke okná vyplnené farebnými sklami. Strecha má dva postranné, výrazne dekorované trojuholníkové štíty so stupňovitými stranami, centrálnym lancetovým oknom a ich vrcholce zdobia kovové vtáky. Veľkolepo je riešený aj dvorný trakt, schodištia z červeného mramoru a priestranné sály s valenými klenbami.

V dome sa narodil talentovaný maliar a grafik Achác Aranyossy, ktorý skôr, než mohol naplno predstaviť svoje umelecké kvality, predčasne tragicky zomrel. Nad okná fasády začal maľovať rozsiahlu alegorickú fresku Maďar bojujúci s drakom, ktorú však už neukončil. Podľa jeho náčrtkov dielo zakrátko po jeho smrti v októbri 1898 dohotovil maliar Eduard Lengyel-Reinfuss. Fresky neskôr podľahli zubu času a dnes už neexistujú. 

Aj po prestavbe domu bola v ľavej časti prízemia záložňa, ktorú prevádzkoval Žigmund Brichta a v roku 1898 ju nahradila kaviareň Rákóczi S. Markovicsa. V roku 1906 tu už bola predajňa obuvi Samuela Friedmanna. V pravej časti aj po prestavbe domu boli až do roku 1930 lahôdky A. Steinhardtovej. Po smrti otca sa v roku 1907 vlastníkmi domu stali dvojičky Andrej a Aristid Aranyossyovci, ktorí boli tiež advokáti. Andrej tragicky zomrel v roku 1929 a majiteľom nehnuteľnosti zostal až do svojej smrti Aristid Aranyossy. Potom dom zostal jeho bezdetnej vdove Hedvige. Po nej prešla budova do vlastníctva štátu, ktorý tu zriadil výstavné priestory Východoslovenskej galérie.